Bližšie o finančnej stabilite

24. mája 2016 (aktualizované 15. augusta 2016)

Finančná stabilita je od vzniku finančnej krízy čoraz častejšie skloňovaným pojmom. Hoci ju experti môžu definovať rôzne, o jej dôležitosti zväčša nepochybujú. Pre ECB finančná stabilita znamená schopnosť finančného systému odolávať šokom bez vážnejších následkov.

Inými slovami, ľudia nestrácajú prístup k svojim bankovým účtom, podniky môžu naďalej uskutočňovať a prijímať platby, investori môžu naďalej obchodovať a banky sa dokážu refinancovať prostredníctvom medzibankových úverov alebo centrálnej banky.

Čo to znamená v praxi?

Základom stability je rovnováha. Finančný systém predstavuje komplexnú sieť vzájomných závislostí a interakcií medzi jeho rôznymi aktérmi. Banky a poisťovne plnia úlohu sprostredkovateľov, ktorí riadia tok peňazí od veriteľov k záujemcom o úvery. Veriteľov s dlžníkmi priamo spájajú i finančné trhy, ako sú dlhopisové a peňažné trhy. Platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi pritom ako „potrubie“ finančných trhov zabezpečujú bezpečný pohyb peňazí a finančných aktív.

Riziká môžu vznikať na rôznych úrovniach a v rôznych podobách. Rozsiahle spomalenie ekonomiky má za následok vysoké zadlženie vlastníkov nehnuteľností sprevádzané znižovaním hodnoty ich majetku, zatiaľ čo banky, ktoré ich hypotekárne úvery financovali, môžu zasa čeliť klientom, ktorí nie sú schopní svoje úvery splácať. Spomalenie hospodárskeho rastu v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách môže poškodiť ekonomiku, ak spôsobí pokles dopytu po tovaroch a následne prepúšťanie v postihnutých odvetviach. Mohlo by tiež vyvolať náhly odpredaj aktív na dlhových, akciových a devízových trhoch, a tým v podstate sťažiť možnosti financovania podnikov a v konečnom dôsledku obmedziť hospodársky rast.

Riziká a zraniteľné miesta jedného aktéra tak môžu ovplyvniť celý rad ďalších subjektov, narušiť systémovú rovnováhu a ohroziť celkovú finančnú stabilitu.

Akú úlohu pritom zohráva ECB?

ECB finančný systém nepretržite monitoruje v snahe včas odhaliť potenciálne riziká a slabiny a zvážiť potrebné kroky. Makroprudenciálne politiky takýmto rizikám môžu zabrániť, či už na úrovni krajiny, odvetvia alebo konkrétnej finančnej inštitúcie. V rámci prevencie potenciálnych realitných bublín napríklad môžu vnútroštátne orgány od bánk v eurozóne požadovať sprísnenie ich úverových štandardov, to znamená vyžadovať od záujemcov o hypotekárne úvery vyššiu spoluúčasť na financovaní. Takéto opatrenia musia príslušné orgány oznámiť ECB, ktorá proti nim v prípade potreby môže vzniesť námietky. ECB tiež od bánk môže požadovať, aby držali kapitál nad rámec minimálnych požiadaviek (presné hodnoty sú stanovené v predpisoch EÚ), s cieľom zvýšiť ich odolnosť voči možným šokom.

Zatiaľ čo tieto nástroje sú zamerané na finančný systém ako celok, bankový dohľad ako nová funkcia ECB sleduje jednotlivé banky v záujme zachovania bezpečnosti bankového sektora a v konečnom dôsledku aj upevnenia finančnej stability v Európe.

Chcem vedieť viac: Stručný sprievodca makroprudenciálnymi politikami