Meranie inflácie a revízia stratégie menovej politiky

Vďaka spoľahlivému ukazovateľu inflácie si môžeme lepšie plniť svoju úlohu

Našou úlohou je udržiavať cenovú stabilitu. To znamená, že dávame pozor, aby inflácia – miera zmeny celkových cien tovarov a služieb v priebehu času – zostávala nízka, stabilná a predvídateľná.

Základným predpokladom úspešného plnenia našej úlohy je spoľahlivý ukazovateľ inflácie. Sledujeme ceny stoviek vecí, na ktoré ľudia bežne vynakladajú peniaze. Patria sem tovary ako napríklad potraviny, oblečenie alebo autá, ako aj služby, napríklad účty za mobilný telefón, cestovné lístky a dokonca aj nájomné. Sledovaním cien všetkých týchto položiek získavame prehľad o tom, do akej miery sa celkovo menia ceny v ekonomike.

Aký ukazovateľ inflácie sa používa v eurozóne?

Celkový obraz o vývoji cien v eurozóne poskytuje harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP), ktorý zostavuje štatistický úrad EÚ. Možno ho opísať ako obrovský nákupný kôš obsahujúci 295 tovarov a služieb zo všetkých krajín eurozóny, ktorého zloženie reprezentuje bežné súkromné výdavky.

Tento celkový ukazovateľ je účinným prostriedkom na sledovanie zmien cenovej hladiny v ekonomike. Je ako mapa, ktorá ECB pomáha prijímať správne rozhodnutia. A rovnako ako aj mapa musí byť spoľahlivá a aktuálna, aby nám na trase ukazovala prekážky a nové cesty, tak aj ECB potrebuje ukazovateľ inflácie, ktorý je dôveryhodný, spoľahlivý, včasný a porovnateľný.

Meranie inflácie môže byť komplikované

Zabezpečiť, aby náš ukazovateľ inflácie spĺňal tieto vysoké nároky, je ťažké. Kvalita tovarov a služieb sa môže časom meniť. Váš najnovší mobilný telefón možno napríklad stál viac ako ten, čo ste mali predtým. Dôvodom vyššej ceny však namiesto inflácie môže byť lepšia kvalita. Nové, inovatívne tovary a služby pritom nahrádzajú staré oveľa rýchlejšie, čo meranie vývoja cien v čase komplikuje. Aj v dôsledku čoraz bežnejšieho nakupovania cez internet, kde môžu byť ceny iné ako v klasických obchodoch, je meranie zmien cien komplikovanejšie.

Začlenenie nákladov na vlastníctvo nehnuteľností na bývanie je náročné

V roku 2020 sa s nami ľudia podelili o svoje obavy z rastúcich cien nákladov na bývanie. Náš ukazovateľ inflácie však náklady na vlastníctvo nehnuteľností na bývanie – ceny bývania vo vlastnej nehnuteľnosti – neodrážal v plnej miere. Ceny nehnuteľností na bývanie v tom čase v mnohých krajinách eurozóny už dlhšiu dobu rástli, pričom inflácia zostávala nízka.

Náklady na vlastníctvo nehnuteľností na bývanie zatiaľ do nášho ukazovateľa inflácie neboli zahrnuté z viacerých dôvodov.

Podiel ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosť na bývanie, sa napríklad z krajiny na krajinu líši. Štatistické údaje o nájomnom bývaní tak majú väčšiu výpovednú hodnotu v krajinách s veľkými trhmi s nehnuteľnosťami na prenájom. V týchto krajinách možno náklady na bývanie v prípade ľudí s vlastnou nehnuteľnosťou odhadnúť pomocou výšky cien nájomného. V krajinách s menšími nájomnými trhmi, kde sa nehnuteľnosti viac kupujú, naopak možno cenové trendy v oblasti vlastníckeho bývania určovať na základe predajných cien domov a bytov.

Vzhľadom na takéto rozdiely je zároveň zložitejšie nájsť porovnateľný ukazovateľ za eurozónu.

Naším cieľom je používať ukazovateľ inflácie, ktorý čo najvernejšie odráža skúsenosti ľudí. Preto Rada guvernérov podporuje začlenenie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti do HICP. Je to však náročná úloha a jej splnenie bude trvať niekoľko rokov.

Dovtedy ako našu hlavnú referenčnú hodnotu na meranie inflácie budeme aj naďalej používať terajší index HICP. Na získanie vernejšieho obrazu o zmenách cien v ekonomike však budeme monitorovať aj ďalšie ukazovatele, ktoré zahŕňajú aj náklady na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti.