TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 14. decembra 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Inflácia síce v posledných mesiacoch klesala, no krátkodobo pravdepodobne znova vzrastie. Podľa najnovších projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu sa má inflácia budúci rok znižovať len postupne, kým sa v roku 2025 nepriblíži k nášmu cieľu na úrovni 2 %. Celková inflácia má podľa projekcií v priemere dosahovať 5,4 % v roku 2023, 2,7 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. V porovnaní so septembrovými projekciami ide o úpravu nadol na rok 2023 a predovšetkým na rok 2024.

Základná inflácia naďalej poľavuje. Domáce cenové tlaky sú však stále zvýšené, najmä v dôsledku výrazného rastu jednotkových nákladov práce. Podľa odborníkov Eurosystému má inflácia bez energií a potravín v priemere dosahovať 5,0 % v roku 2023, 2,7 % v roku 2024, 2,3 % v roku 2025 a 2,1 % v roku 2026.

Transmisia doterajšieho zvyšovania našich úrokových sadzieb do ekonomiky je naďalej výrazná. Prísnejšie podmienky financovania tlmia dopyt, čo pomáha znižovať infláciu. Hospodársky rast má byť podľa odborníkov Eurosystému v najbližšom období naďalej tlmený. Následne sa očakáva oživenie hospodárstva, a to vďaka rastu reálnych príjmov – vzhľadom na klesajúcu infláciu a rastúce mzdy – a zvyšovaniu zahraničného dopytu. Podľa projekcií odborníkov Eurosystému sa má hospodársky rast zrýchliť z priemerných 0,6 % v roku 2023 na 0,8 % v roku 2024 a na 1,5 % v rokoch 2025 a 2026.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné.

Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB sú naším prvoradým nástrojom pri určovaní nastavenia menovej politiky. Okrem toho sme dnes prijali rozhodnutie o pokračovaní normalizácie súvahy Eurosystému. Rada guvernérov plánuje pokračovať počas prvého polroka 2024 v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (Pandemic Emergency Purchase Programme – PEPP) v plnej výške. Počas druhej polovice roka očakáva redukciu portfólia PEPP priemerným tempom 7,5 mld. € za mesiac. Na konci roka 2024 Rada guvernérov mieni reinvestície v rámci programu PEPP ukončiť.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárstvo eurozóny zaznamenalo v treťom štvrťroku miernu kontrakciu, predovšetkým vzhľadom na pokles zásob. V najbližšom období budú hospodársku aktivitu zrejme naďalej tlmiť prísnejšie podmienky financovania a slabý zahraničný dopyt. Slabé vyhliadky sa týkajú najmä stavebného a výrobného sektora, ktoré sú najviac zasiahnuté vyššími úrokovými mierami. V nadchádzajúcich mesiacoch má podľa všetkého slabnúť aj aktivita v sektore služieb. Príčinou je nepriaznivý vplyv slabšej priemyselnej aktivity, odznievanie účinkov znovuotvorenia ekonomiky a šírenie vplyvu prísnejších podmienok financovania.

Trh práce je naďalej oporou ekonomiky. Miera nezamestnanosti dosahovala v októbri 6,5 % a zamestnanosť v treťom štvrťroku vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu. V dôsledku slabšej hospodárskej aktivity však zároveň klesá dopyt po zamestnancoch a podniky v posledných mesiacoch vykázali menší počet voľných pracovných miest. Napriek vyššiemu počtu zamestnaných navyše v treťom štvrťroku došlo k miernemu poklesu celkového počtu odpracovaných hodín o 0,1 %.

S ústupom energetickej krízy by vlády mali pokračovať v rušení súvisiacich podporných opatrení. Je to nevyhnutné s cieľom predísť zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si inak vyžadovalo ešte prísnejšiu menovú politiku. Rozpočtová politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Štrukturálne reformy a investície zamerané na zvyšovanie ponukovej kapacity eurozóny – za podpory plnej implementácie programu Next Generation EU – môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte a zároveň podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu. V tejto súvislosti je dôležité urýchlene dohodnúť reformu rámca správy ekonomických záležitostí EÚ. Okrem toho je nevyhnutné urýchliť kroky na vytvorenie únie kapitálových trhov a dobudovanie bankovej únie.

Inflácia

Inflácia posledné dva mesiace klesala. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie v novembri 2,4 %. Pokles inflácie bol plošný. Ďalší pokles zaznamenala inflácia cien energií a znížila sa aj inflácia cien potravín, aj keď celkovo zostáva na pomerne vysokej úrovni. Tento mesiac sa inflácia pravdepodobne zvýši v dôsledku kladného bázického efektu nákladov na energie. V roku 2024 sa očakáva pomalší pokles inflácie vzhľadom na ďalšie kladné bázické efekty a ukončenie minulých rozpočtových opatrení zavedených na zmiernenie šoku v cenách energií.

Inflácia bez energií a potravín klesla za posledné dva mesiace o takmer celý percentuálny bod a v novembri dosiahla 3,6 %. Tento vývoj je odrazom lepších ponukových podmienok, slabnúcich účinkov nedávneho energetického šoku a vplyvu prísnejšej menovej politiky na dopyt a na vplyv podnikov na cenotvorbu. Miera inflácie cien tovarov klesla na 2,9 %, miera inflácie cien služieb na 4,0 %.

V októbri klesli všetky ukazovatele základnej inflácie, no domáce cenové tlaky zostali na zvýšenej úrovni, najmä vzhľadom na výrazný mzdový rast a klesajúcu produktivitu. Ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní sa zväčša pohybujú v okolí dvoch percent, pričom niektoré doteraz zvýšené trhové ukazovatele inflačnej kompenzácie klesajú.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Rast by mohol byť pomalší, ak sa účinky menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. K oslabeniu rastu v eurozóne by tiež mohla viesť slabšia svetová ekonomika alebo ďalšie spomalenie svetovej obchodnej výmeny. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe sú hlavnými zdrojmi geopolitických rizík, ktoré môžu oslabiť dôveru podnikov a domácností v budúcnosť. Hospodársky rast by mohol byť rýchlejší, ak by reálne príjmy viedli k vyššej než očakávanej spotrebe, alebo ak by svetová ekonomika rástla výraznejšie, než sa očakáva.

Medzi riziká rýchlejšieho cenového vývoja patrí zvýšené geopolitické napätie, ktoré by mohlo v krátkodobom horizonte spôsobiť rast cien energií, a extrémne prejavy počasia, ktoré by mohli mať za následok nárast cien potravín. Vyššia ako predpokladaná inflácia by tiež mohla byť dôsledkom posunu inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa, alebo rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskových marží. Medzi riziká nižšej ako predpokladanej inflácie patrí výraznejší než očakávaný tlmiaci účinok menovej politiky na dopyt alebo nečakané zhoršenie hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta, potenciálne i vzhľadom na nedávny nárast geopolitických rizík.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery od nášho posledného zasadania značne klesli a sú nižšie ako miery, z ktorých vychádzajú projekcie odborníkov Eurosystému. Naša reštriktívna menová politika sa naďalej výrazne premieta do širších podmienok financovania. Sadzby úverov v októbri znova vzrástli – na 5,3 % v prípade podnikových úverov a 3,9 % v prípade hypotekárnych úverov.

Vyššie úverové sadzby, nevýrazný dopyt po úveroch a prísnejšie úverové podmienky znova oslabili dynamiku poskytovania úverov. Úvery podnikom v októbri klesli ročným tempom 0,3 % a dynamika úverov domácnostiam takisto zostala tlmená, s ročnou mierou rastu 0,6 %. Vzhľadom na slabú úverovú aktivitu a redukciu súvahy Eurosystému sa objem peňažnej zásoby vyjadrenej menovým agregátom M3 ďalej znižoval a v októbri klesol ročným tempom 1,0 %.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dôkladne posúdila vzájomný vzťah medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Banky v eurozóne preukázali svoju odolnosť. Disponujú vysokou úrovňou kapitálu a za posledný rok sú výrazne viac ziskové. Výhľad vývoja finančnej stability je však v súčasnom prostredí čoraz prísnejších podmienok financovania, slabého hospodárskeho rastu a geopolitického napätia naďalej neistý. Situácia by sa mohla zhoršiť najmä v dôsledku nečakaného nárastu nákladov bánk na financovanie a vyššieho počtu dlžníkov neschopných splácať svoje dlhy. V prípade adekvátnej reakcie finančných trhov by však mal byť celkový dosah takéhoto scenára na ekonomiku obmedzený. Makroprudenciálna politika zostáva prvou obrannou líniou proti vzniku slabín vo finančnom sektore. Zavedené opatrenia prispievajú k zachovávaniu odolnosti finančného systému.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho aktuálneho hodnotenia usudzujeme, že úrokové sadzby sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na úroveň nášho cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie kľúčových úrokových sadzieb ECB na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné na jej včasný návrat na túto úroveň. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi.

Rada guvernérov má v úmysle znižovať objem portfólia PEPP v priebehu druhého polroka 2024 a ukončiť reinvestície v rámci programu PEPP na konci roka 2024.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.