European Central Bank - eurosystem
European Central Bank - eurosystem
Search
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Najčastejšie otázky o digitálnom eure

Aktualizované 30. októbra 2025

Účel a výhody digitálneho eura

Implementácia a funkčnosť

Stav realizácie projektu a zainteresované strany

Dosah a úvahy

1. Prečo Európa potrebuje digitálne euro?

Vo svete, v ktorom sa digitálne platby rýchlo stávajú normou, je používanie hotovosti na ústupe a prechod na online nakupovanie sa zrýchľuje. Digitálne euro by bolo digitálnou formou hotovosti, ktorá by spotrebiteľom umožnila prístup k peniazom centrálnej banky v digitálnej podobe, ako doplnok bankoviek a mincí.

Digitálne euro by ľuďom uľahčilo život ako niečo, čo v súčasnosti neexistuje: digitálny platobný prostriedok univerzálne akceptovaný v celej eurozóne pri platbách v obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami. Rovnako ako hotovosť, aj digitálne euro by bolo všeobecne dostupné a bezplatné pri uskutočňovaní alebo prijímaní platieb a malo by postavenie zákonného platidla.

Digitálne euro by navyše zachovalo menovú suverenitu eurozóny zvýšením efektívnosti európskeho platobného ekosystému ako celku, stimulovaním inovácií a zvýšením jeho odolnosti voči kybernetickým útokom a technickým poruchám.

Viac informácií o tom, prečo potrebujeme digitálne euro.

2. Ako by digitálne euro mohlo zvýšiť strategickú autonómiu Európy?

Digitálne euro by prinášalo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne, pod európskym vedením a s prevádzkou zabezpečovanou európskymi poskytovateľmi služieb.

Digitálne platby v eurozóne sú naďalej fragmentované, s rozdielmi medzi jednotlivými krajinami i v účeloch využitia. Viac než polovica všetkých národných trhov v eurozóne nemá národné digitálne platobné riešenia pre platby v obchodoch, pričom existujúce riešenia slúžia len vnútroštátnym trhom a na špecifické účely. To znamená, že spotrebitelia sa musia spoliehať na malý počet mimoeurópskych spoločností, ktoré dominujú na trhu. Digitálne euro by pomohlo znížiť závislosť Európy od mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb a ponúkalo ľuďom možnosť využívať európske riešenia.

Digitálne euro by vďaka otvoreným štandardom a využívaniu verejnej infraštruktúry na digitálne platby poskytovateľom umožňovalo jednoduché rozšírenie na celoeurópske riešenia, čím by sa európske platobné prostredie stalo konkurencieschopnejším a inovatívnejším.

Digitálne euro by tak celkovo mohlo premeniť Európu na jedného zo svetových lídrov v oblasti digitálnych financií, kde inovácie slúžia v prospech verejnosti.

3. Prečo by ľudia mali záujem používať digitálne euro?

Digitálne euro by bolo univerzálnym platobným riešením, použiteľným vždy a všade v eurozóne – rovnako ako hotovosť, akurát pripravené na digitálny vek. Bolo by všeobecne akceptovaným digitálnym platobným prostriedkom, ktorý by spotrebitelia mohli bezplatne používať v obchodoch, online alebo pri súkromných platbách. Ľudia by tak získali možnosť platiť digitálne, pričom by stále používali verejné platobné prostriedky. A bolo by dostupné online aj offline.

Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby zaručovalo najvyššiu úroveň bezpečnosti a súkromia, v súlade s prísnymi normami Európskej únie, ktorá má najprísnejšie zákony o bezpečnosti a ochrane súkromia na svete.

Eurosystém by ľudí na základe ich platieb neidentifikoval. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Digitálne euro by bolo bezpečné a ako verejný statok by zaručovalo prístup pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich bydlisko a úroveň digitálnych či finančných zručností. Digitálne euro by zohľadňovalo potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu, takže by nikto nebol vylúčený.

Aby bolo digitálne euro použiteľné a prístupné v celej eurozóne, návrh nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure predpokladá povinnú akceptáciu zo strany obchodníkov, ktorí akceptujú digitálne platby, a povinnú distribúciu klientom zo strany bánk.

4. Nahradilo by digitálne euro hotovosť?

Nie. Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie jeho náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. Hotovosť by aj naďalej zostala zákonným platidlom a existovala by paralelne s digitálnym eurom a všetkými v súčasnosti používanými súkromnými elektronickými platobnými prostriedkami.

Prebiehajúci proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek so zdokonalenými ochrannými prvkami svedčí o záväzku ECB k budúcnosti hotovosti. ECB víta balík Európskej komisie o jednotnej mene, ktorý zachováva slobodu voľby medzi hotovosťou a digitálnym eurom pri platbách peniazmi centrálnej banky.

Viac informácií o hotovostnej stratégii Eurosystému a procese navrhovania podoby budúcich bankoviek sa nachádza na internetovej stránke ECB.

5. V čom by spočíval prínos digitálneho eura pre obchodníkov?

Digitálne euro by bolo celoeurópskym riešením, ktoré obchodníkom umožňuje ponúkať svoje produkty a služby zákazníkom v celej Európe vďaka plynulým a konzistentným platbám. Znížilo by závislosť od mimoeurópskych platobných riešení ponukou európskej alternatívy a posilnilo postavenie obchodníkov pri rokovaniach o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení, a znížilo tak ich vlastné náklady.

Pri vývoji digitálneho eura ECB úzko spolupracuje s obchodníkmi a ich zástupcami. Koncepcia digitálneho eura zohľadňuje aspekty, ktoré obchodníci považujú za dôležité, napríklad plynulú integráciu do existujúcich pokladničných systémov, jednoduchosť používania a odolnosť platieb. Digitálne euro by zároveň obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez dodatočných nákladov, a to aj bez internetového pripojenia.

Bližšie informácie o našej spolupráci s obchodníkmi nájdete v správe o integrácii digitálneho eura do platobného ekosystému a v prieskume preferencií používateľov zameranom na drobných obchodníkov.

6. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro ponúkalo poskytovateľom platobných služieb?

Poskytovatelia platobných služieb podliehajúci dohľadu, ako napr. banky, by zohrávali kľúčovú úlohu pri distribúcii digitálneho eura. Boli by hlavným styčným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.

Digitálne euro by poskytovateľom platobných služieb zároveň mohlo priniesť nové podnikateľské príležitosti, s bezprostredným prístupom k celej eurozóne.

Inovačná platforma ECB preukázala potenciál digitálneho eura zjednotiť európsky platobný trh, umožniť nové obchodné modely prostredníctvom harmonizovaných štandardov a podporovať budúci technologický vývoj. ECB využíva poznatky z inovačnej platformy v rámci ďalšieho vývoja digitálneho eura.

Digitálne euro by preto mohlo slúžiť ako platforma pre poskytovateľov platobných služieb na vývoj služieb s pridanou hodnotou v rámci ich ponuky (napr. podmienené platby alebo vernostné programy).

Model odmeňovania v rámci systému digitálneho eura v zmysle súčasného návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure navyše poskytovateľom platobných služieb ponúka ekonomické stimuly porovnateľné s inými digitálnymi platobnými prostriedkami.

Bližšie informácie o našej spolupráci s poskytovateľmi platobných služieb sú uvedené v správe o integrácii digitálneho eura do platobného ekosystému.

7. Ako by digitálne euro fungovalo?

Digitálne euro by ľuďom umožnilo uskutočňovať bezpečné okamžité platby vo fyzických a online obchodoch i v súkromí, bez ohľadu na to, v ktorej krajine eurozóny sa nachádzajú alebo ktorého poskytovateľa platobných služieb využívajú.

Prvým krokom by bolo vytvoriť si peňaženku digitálneho eura prostredníctvom vašej banky, pošty alebo iného poskytovateľa platobných služieb.

Po vytvorení digitálnej peňaženky si do nej budete môcť vložiť peniaze z prepojeného bankového účtu alebo hotovostným vkladom. Potom by ste z peňaženky digitálneho eura mohli platiť, napr. prostredníctvom telefónu alebo čipovej karty.

Platby v digitálnych eurách by boli vždy bezpečné a okamžité – či už vo fyzických obchodoch, online alebo súkromne.

Digitálne euro by ponúkalo funkcionalitu online aj offline, takže by bolo možné používať ho aj v prípade slabého alebo žiadneho pripojenia na internet. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách v režime offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby, čo znamená podobnú úroveň súkromia ako v prípade hotovosti.

Ďalšie informácie o fungovaní digitálneho eura

8. Kto by mohol digitálne euro používať?

Ako sa uvádza v návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure, digitálne euro by bolo k dispozícii súkromným osobám, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom, resp. sídlom v členských štátoch eurozóny.

K digitálnemu euru môžu mať prístup aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny na osobné alebo pracovné účely.

Súkromné osoby, podniky a verejné subjekty s bydliskom, resp. sídlom mimo eurozóny môžu mať prístup k digitálnemu euru prostredníctvom účtov v digitálnych eurách vedených u poskytovateľov platobných služieb usadených alebo pôsobiacich v krajine, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v tretej krajine, na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi EÚ a tretími krajinami a/alebo dohôd uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny a tretích krajín.

9. Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?

Ochrana súkromia je jedným z najdôležitejších koncepčných prvkov digitálneho eura.

Digitálne euro je koncipované tak, aby v režime offline používateľom poskytovalo podobnú úroveň ochrany súkromia ako hotovosť, tak pri posielaní peňazí iným osobám, ako aj pri platbách v obchodoch. Pri platbe offline by boli osobné transakčné údaje danej platby známe len platiteľovi a príjemcovi platby. Kontroly zamerané na pranie špinavých peňazí by vykonávali distribuujúci poskytovatelia platobných služieb počas procesu vkladov a výberov, rovnako ako v súčasnosti v prípade výberov a vkladov v hotovosti.

V prípade online transakcií by Eurosystém nezisťoval totožnosť používateľov, ktorí uskutočňujú alebo prijímajú platby, čím by chránil ich osobné údaje; poskytovatelia platobných služieb by však boli schopní používateľov identifikovať na účely dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

To znamená, že Eurosystém by v režime online ani offline nebol schopný priamo priradiť transakcie v digitálnom eure konkrétnym osobám.

Digitálne euro by sa riadilo právnymi predpismi EÚ, ktorých cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou súkromia a bezpečnosťou. Tento prístup zachováva účinnú ochranu pred nezákonnou činnosťou a zároveň zabezpečuje súkromie jednotlivcov.

Viac o digitálnom eure a ochrane súkromia

10. Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť a prístupnosť digitálneho eura?

Digitálne euro by bolo verejným statkom, rovnako ako dnešné bankovky a mince – ale v digitálnej podobe. ECB sa pri navrhovaní digitálneho eura a aplikácie digitálneho eura riadi zásadou inkluzívnosti, aby používatelia boli schopní uskutočňovať platby za každých okolností. Aplikácia digitálneho eura by bola v súlade s európskym aktom o prístupnosti, s dôrazom na kognitívnu prístupnosť, aby sa ju každý rýchlo naučil používať.

Na základe výsledkov prieskumu preferencií používateľov, ako aj komunikácie s občianskou spoločnosťou a organizáciami ochrany spotrebiteľa návrh digitálneho eura zohľadňuje potreby zraniteľných spotrebiteľov. Organizácie zdôraznili význam všeobecne dostupného riešenia, intuitívneho dizajnu a osobnej podpory. Voľný prístup k základným službám digitálneho eura by mali aj ľudia bez bankového účtu, čím by sa odstránila problematika digitálneho vylúčenia, ktorej čelia jednotlivci bez trvalého bydliska alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.

Podľa návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure by banky distribuujúce digitálne euro boli povinné poskytovať základné platobné služby v digitálnom eure na žiadosť svojich klientov bezplatne.

Digitálne euro by bolo navrhnuté tak, aby vyhovovalo potrebám všetkých a na nikoho nezabúdalo.

11. Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?

Za distribúciu digitálneho eura by boli zodpovední poskytovatelia platobných služieb podliehajúci dohľadu, ako sú banky v eurozóne. V záujme rovnakej implementácie schémy digitálneho eura v celej eurozóne Eurosystém v spolupráci s účastníkmi trhu iteratívne vyvíja súbor pravidiel schémy digitálneho eura. Predstavoval by jednotný súbor pravidiel, štandardov a postupov na zabezpečenie konzistentných základných služieb digitálneho eura v celej eurozóne, ktorý by používateľom poskytoval rovnaké služby bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú alebo ktorého poskytovateľa platobných služieb využívajú – rovnako ako je to v súčasnosti v prípade hotovosti.

12. Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?

Nie. Rovnako ako bankovky a mince nie sú alternatívnymi menami, ale len rôznymi formami tej istej meny, digitálne euro by bolo len ďalším spôsobom platieb v eurách. Digitálne euro by uspokojovalo čoraz väčší záujem ľudí a podnikov o digitálne platby.

Viac informácií o platobných preferenciách ľudí sa nachádza v štúdii o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne (SPACE).

13. Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?

Obchodníci dnes peniaze z bezhotovostných platieb spotrebiteľov v obchodoch nedostávajú hneď. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.

Vyvíjaný jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov by umožnil ďalší vývoj riešení okamžitých platieb a ich rozšírenie do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť Európy od malého počtu súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti dominujú platobnému sektoru.

14. Ako by fungovala technická architektúra digitálneho eura a vychádzala by z technológie distribuovanej databázy transakcií, ako je blockchain?

Digitálne euro by fungovalo na základe centralizovanej zúčtovacej platformy, pričom Eurosystém by evidoval a overoval všetky zúčtované operácie a zostatky. Vzhľadom na to, že digitálne eurá v súkromných peňaženkách by predstavovali priame záväzky Eurosystému, je dôležité, aby boli v bezpečí a zachovali tak dôveru v euro i v Eurosystém.

Digitálne euro nie je založené na technológii distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT), využíva však kľúčové koncepčné zásady DLT na zvýšenie odolnosti a efektívnosti a na zlepšenie celkovej výkonnosti a spoľahlivosti systému.

Odolná technická architektúra digitálneho eura by vychádzala z osvedčených štandardov. Usporiadanie s viacerými regiónmi, v ktorom je každý región vybavený viacerými servermi výrazne nad rámec štandardných zálohovacích modelov, zabezpečí kontinuitu služieb za každých okolností.

15. Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?

Projekt digitálneho eura napreduje. Prípravná fáza, ktorá sa začala v novembri 2023 a skončila v októbri 2025, priniesla posun v technickom vývoji a poznatkoch z experimentovania. Táto činnosť vychádzala z koncepčných rozhodnutí a technických požiadaviek vymedzených vo výskumnej fáze.

V nadväznosti na výskumnú a prípravnú fázu Eurosystém v súčasnosti napreduje v technickej práci, zvyšuje angažovanosť trhu a pokračuje v podpore legislatívneho procesu. Naším cieľom je pripraviť sa na prípadné prvotné vydanie digitálneho eura v priebehu roka 2029 za predpokladu, že v priebehu roka 2026 bude prijaté potrebné nariadenie o zavedení digitálneho eura.

16. Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?

Eurosystém – ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny – má za cieľ zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo potreby používateľov. Pravidelne preto komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu, organizáciami občianskej spoločnosti a zástupcami verejnosti, ktorí by digitálne euro v konečnom dôsledku používali.

Táto komunikácia sa odohráva v rôznych kontextoch, ako je napríklad Rada pre retailové platby v eurách, ktorá združuje zainteresované strany zo všetkých častí európskeho trhu retailových platieb, a skupina pre vývoj súboru pravidiel, zložená z vedúcich odborníkov z verejného a súkromného sektora so skúsenosťami v oblasti financií a platieb (otázka 18).

ECB je tiež v pravidelnom kontakte s:

ECB sa pravidelne zúčastňuje na stretnutiach Euroskupiny s ministrami financií krajín eurozóny a pravidelne poskytuje aktuálne informácie o projekte digitálneho eura Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci.

Viac informácií o riadení projektu a účasti zainteresovaných strán

17. Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?

Európska komisia 28. júna 2023 predstavila balík o jednotnej mene, ktorý obsahuje návrhy na podporu používania hotovosti a na vytvorenie rámca pre možnosť vydania digitálneho eura. ECB víta skutočnosť, že návrh na vytvorenie digitálneho eura sprevádza návrh na posilnenie úlohy hotovosti, keďže obidve formy by boli zákonným platidlom aj formami peňazí centrálnej banky. Účelom návrhu nariadenia o digitálnom eure je zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom možnosť digitálnych platieb pomocou všeobecne akceptovanej, lacnej, bezpečnej a odolnej formy verejných peňazí v celej eurozóne.

ECB počas legislatívneho procesu podľa potreby poskytuje príslušnú podporu a technické podklady. Eurosystém posúdi všetky potrebné úpravy návrhu digitálneho eura, ktoré môžu vyplynúť z legislatívneho vývoja.

Rada guvernérov ECB neprijme rozhodnutie o vydaní digitálneho eura skôr, ako bude prijaté nariadenie o zavedení digitálneho eura.

18. Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Eurosystém pripravuje návrh súboru pravidiel v úzkej spolupráci s predstaviteľmi európskeho trhu retailových platieb prostredníctvom skupiny pre vývoj súboru pravidiel (Rulebook Development Group – RDG).

Skupina RDG, ktorá pozostáva z vedúcich predstaviteľov európskych asociácií zastupujúcich stranu ponuky aj dopytu európskeho trhu retailových platieb, pracuje na základe koncepčných prvkov digitálneho eura, ktoré už schválila Rada guvernérov ECB.

V rámci skupiny RDG boli vytvorené osobitné tímy, ktoré sa venujú častiam súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti.

V júni 2025 bol skupine RDG predložený revidovaný predbežný návrh súboru pravidiel schémy digitálneho eura na účely trhovej konzultácie. Návrh súboru pravidiel zostáva dostatočne pružný na to, aby zohľadňoval všetky budúce úpravy vyplývajúce z konečného znenia nariadenia o zavedení digitálneho eura po jeho prijatí.

Ďalšie informácie o súbore pravidiel schémy digitálneho eura

19. Bolo by digitálne euro programovateľné?

Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako napr. poukazy, s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.

Ako sa predpokladá v návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure, digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnou formou peňazí, mohlo by však umožňovať realizáciu podmienených platieb (napr. možnosť platiť pri dodávke pri nákupoch online).

20. Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?

Digitálne euro by ako verejný statok bolo pre individuálnych používateľov pri bežnom používaní bezplatné.

Banky alebo iní poskytovatelia platobných služieb by mohli klientom ponúkať aj doplnkové služby digitálneho eura, ktoré by boli spoplatnené. Vďaka takýmto službám s pridanou hodnotou, napr. podmieneným platbám, by sa digitálne euro pre používateľov mohlo stať ešte atraktívnejšie. Zákazníkom by mohli umožniť bezpečnejšie nakupovanie online, pretože k prevodu peňazí by došlo až po potvrdení dodania produktu, čím by sa znížilo riziko podvodu a zjednodušilo vracanie peňazí.

21. V akom vzťahu je digitálne euro k ďalším celoeurópskym platobným iniciatívam?

ECB víta európske trhové iniciatívy, ktoré presahujú hranice domácich trhov.

Digitálne euro by malo umožniť rozširovanie domácich a regionálnych schém z hľadiska účelu využitia i cezhraničného pôsobenia, a umožniť tak jednoduchšie, širšie a efektívnejšie akceptovanie riešení európskeho súkromného sektora vďaka používaniu harmonizovaných štandardov. Európski poskytovatelia platobných služieb môžu z týchto príležitostí profitovať, a to najmä prostredníctvom väčšieho geografického dosahu a poskytovania nových služieb.

V návrhu sa predpokladá možnosť integrácie súkromných riešení, napríklad prostredníctvom možnej integrácie do fyzických kariet a existujúcich digitálnych peňaženiek. V oboch prípadoch by digitálne euro bolo „záložným riešením“, ktoré umožňuje plný celoeurópsky dosah, pričom zachováva prístup na trh pre domáce alebo regionálne schémy, kde sú akceptované.

22. Boli by poskytovatelia platobných služieb za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?

Eurosystém navrhuje model odmeňovania, ktorý by vytvoril spravodlivé ekonomické stimuly pre všetky subjekty zapojené do ekosystému digitálneho eura. V prípade bánk a iných poskytovateľov platobných služieb sa model odmeňovania zameriava na prevádzkové náklady distribúcie digitálneho eura.

Podobne ako v prípade iných existujúcich platobných systémov by poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro za tieto služby mohli obchodníkom účtovať poplatky. V zmysle návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure by bola maximálna výška poplatkov pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb obmedzená.

Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém. Eurosystém by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady poskytovateľov platobných služieb maximálnym možným využívaním existujúcich infraštruktúr.

23. Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?

Náš finančný systém, ktorého jadrom je bankový systém, funguje spoľahlivo a Eurosystém chce zachovať kľúčovú úlohu bánk pri zabezpečovaní efektívneho poskytovania úverov ekonomike.

ECB v záujme minimalizácie potenciálnych rizík, ktoré môže digitálne euro predstavovať pre finančný systém, prijala nasledujúce koncepčné rozhodnutia.

  • Používatelia by mohli mať na účte len obmedzený objem digitálnych eur. To by zabránilo nadmernému odlevu bankových vkladov a pomohlo zachovať stabilitu nášho finančného systému, i v čase krízy.
  • Vďaka prepojeniu digitálnej peňaženky a bankového účtu by používatelia mohli realizovať i platby prekračujúce maximálny povolený zostatok a okamžite tak preklenúť prípadný nedostatok prostriedkov bez toho, aby si museli svoju digitálnu peňaženku vopred „dobiť“ (za predpokladu, že na prepojenom bankovom účte majú dostatok prostriedkov).
  • Rovnako ako pri hotovosti by sa zo zostatku na účte digitálneho eura neplatil žiadny úrok.

ECB na základe žiadosti, ktorá odznela počas legislatívnych rokovaní, vypracovala technickú analýzu na odhad potenciálnych účinkov rôznych hypotetických limitov držby. Analýza potvrdila, že používanie digitálneho eura na každodenné platby by neohrozilo finančnú stabilitu a že pri viacerých testovaných hypotetických limitoch držby (až do výšky 3 000 € na osobu) na základe žiadosti spoluzákonodarcov by vplyv digitálneho eura nenarušil finančnú stabilitu v eurozóne, a to ani pri vysoko nepravdepodobnom a mimoriadne konzervatívnom krízovom scenári.

24. Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?

Podobne ako v prípade ďalších digitálnych infraštruktúr by aj digitálne euro mohlo byť cieľom kybernetických útokov. Na zmiernenie tohto rizika by koncepcia digitálneho eura využívala najmodernejšie technológie, ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite a zároveň nadčasové. Pri navrhovaní kontrolných mechanizmov kybernetickej bezpečnosti ECB využíva osvedčené postupy Eurosystému z iných trhových infraštruktúr a pravidelné plánované testovanie proti simulovaným útokom.

25. V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?

Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, ktoré by vydával a za ktoré by ručil Eurosystém – Európska centrálna banka a národné centrálne banky krajín eurozóny. Rovnako ako eurové bankovky a mince by bolo zákonným platidlom, čo znamená, že by ním mohol platiť každý. Ako peniaze centrálnej banky a verejný statok by bolo stabilné a spoľahlivé – vždy by ste mohli dôverovať tomu, že jedno digitálne euro má hodnotu jedného eura.

Stablecoiny vytvárajú súkromné spoločnosti. Neručí za ne žiadna centrálna banka ani orgán verejnej správy. Ich hodnota závisí od toho, ako dobre spoločnosť spravuje svoje rezervy a financie, čo môže byť ovplyvnené faktormi mimo jej kontroly. Znamená to, že ich stabilita nie je taká istá ako stabilita eura.

Kryptoaktíva ako Bitcoin alebo Ether sú zase niečo iné. Nie sú kryté žiadnou inštitúciou a nemajú žiadnu základnú hodnotu. Ich ceny sa môžu prudko zvýšiť alebo znížiť a pri strate hodnoty nenesie zodpovednosť žiadna organizácia.

Ďalšie informácie nájdete na stránke „Čo je bitcoin?“.

26. Aké by boli náklady projektu digitálneho eura pre Eurosystém?

Investícia do digitálneho eura má kľúčový význam pre zachovanie funkčnosti našej meny a platobného sektora v digitálnom veku.

Niektoré z komponentov digitálneho eura, napríklad zúčtovanie platieb, by boli vyvinuté interne v rámci Eurosystému. V prípade iných komponentov, napríklad komponentu offline služieb, sme uzavreli rámcové dohody s externými poskytovateľmi. Rámcové dohody nezahŕňajú žiadne platby a obsahujú záruky umožňujúce úpravu rozsahu pôsobnosti v súlade so zmenami právnych predpisov.

Celkové náklady na vývoj zahŕňajúce externe aj interne vyvinuté komponenty sa odhadujú na 1,3 mld. €, zatiaľ čo ročné prevádzkové náklady by mali dosahovať približne 320 mil. €. Eurosystém pokračuje v prípravách na základe výzvy vedúcich predstaviteľov eurozóny, aby bol pripravený na prípadné vydanie digitálneho eura čo najskôr. Potrebné právne predpisy však ešte neboli prijaté. Modulárna štruktúra prípravných prác preto umožní postupné rozširovanie aktivít a obmedzenie finančných záväzkov.

Eurosystém by znášal náklady spojené so zavedením schémy a infraštruktúry digitálneho eura, rovnako ako pri výrobe a emisii eurových bankoviek, ktoré sú rovnako ako digitálne euro verejným statkom. Tak ako pri bankovkách by tieto náklady boli kryté príjmami z ražobného (príjem ECB z emisie peňazí), a to aj vtedy, ak by bol objem digitálnych eurách v porovnaní s bankovkami v obehu malý. ECB sa zaväzuje udržiavať náklady na nízkej úrovni tým, že bude čo najviac využívať existujúcu infraštruktúru, a zároveň vyvinúť digitálne euro, ktoré bude spotrebiteľom i obchodníkom prinášať pridanú hodnotu.

V súlade s jeho podstatou verejného statku by digitálne euro bolo pre spotrebiteľov pri bežnom používaní bezplatné a pre európskych obchodníkov nákladovo efektívne. Eurosystém by za žiadne transakcie spojené s digitálnym eurom neúčtoval poplatky, ani z nich neprofitoval.