TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 15. decembra 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, pričom na základe podstatnej revízie výhľadu vývoja inflácie nahor očakávame, že v ich zvyšovaní budeme pokračovať. Predovšetkým usudzujeme, že je potrebný ďalší výrazný rovnomerný rast úrokových sadzieb až na úroveň, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 %. Udržiavanie reštriktívnej úrovne úrokových sadzieb v priebehu času zníži infláciu utlmením dopytu a zároveň chráni pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.

Kľúčové úrokové sadzby ECB sú naším prvoradým nástrojom pri určovaní nastavenia menovej politiky. Rada guvernérov dnes rokovala aj o zásadách normalizácie portfólia cenných papierov držaných Eurosystémom na účely menovej politiky. Od začiatku marca 2023 sa bude postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia programu nákupu cenných papierov (asset purchase programme – APP), keďže Eurosystém nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške. Redukcia portfólia bude do konca druhého štvrťroka 2023 predstavovať v priemere 15 mld. € za mesiac, pričom jej neskorší rozsah bude určený v priebehu času.

Podrobné parametre redukcie portfólia APP Rada guvernérov oznámi na svojom februárovom zasadaní. Rada guvernérov bude tempo redukcie portfólia APP pravidelne prehodnocovať s cieľom zabezpečiť jeho súlad s celkovou stratégiou a nastavením menovej politiky, zachovať fungovanie trhu a udržať si pevnú kontrolu nad podmienkami na peňažnom trhu v krátkodobom horizonte. Do konca roka 2023 tiež vykonáme revíziu nášho operačného rámca riadenia krátkodobých úrokových mier s cieľom získať informácie k ukončeniu procesu normalizácie súvahy.

Dôvodom nášho dnešného rozhodnutia o zvýšení úrokových sadzieb a ich očakávaného ďalšieho výrazného zvyšovania je naďalej príliš vysoká inflácia, ktorá má podľa projekcií zostať nad cieľovou úrovňou príliš dlhú dobu. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla inflácia v novembri 10,0 %, o niečo menej ako 10,6 % zaznamenaných v októbri. Príčinou poklesu bola najmä nižšia inflácia cien energií. Inflácia cien potravín a základné cenové tlaky sa zintenzívnili a určitý čas ešte potrvajú. Odborníci Eurosystému v podmienkach výnimočnej neistoty výrazne upravili svoje inflačné projekcie nahor. Očakávajú, že priemerná inflácia v roku 2022 dosiahne 8,4 % a v roku 2023 klesne na 6,3 %, pričom v priebehu roka 2023 počítajú so značným poklesom inflácie. Následne má inflácia v priemere dosahovať 3,4 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025. Inflácia bez energií a potravín má v roku 2022 v priemere dosiahnuť 3,9 %, v roku 2023 sa má zvýšiť na 4,2 % a neskôr má klesnúť na 2,8 % v roku 2024 a 2,4 % v roku 2025.

Ekonomika eurozóny v tomto a nasledujúcom štvrťroku v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, klesajúcej svetovej hospodárskej aktivity a prísnejších podmienok financovania pravdepodobne zaznamená pokles. Podľa najnovších projekcií odborníkov Eurosystému má byť prípadná recesia pomerne krátkodobá a mierna. Očakáva sa však, že hospodársky rast bude budúci rok tlmený a v porovnaní s predchádzajúcim vydaním projekcií bol jeho výhľad výrazne upravený nadol. V dlhodobejšom horizonte sa s ústupom súčasných nepriaznivých faktorov očakáva oživenie hospodárskeho rastu. Celkovo má tempo hospodárskeho rastu podľa projekcií odborníkov Eurosystému dosahovať 3,4 % v roku 2022, 0,5 % v roku 2023, 1,9 % v roku 2024 a 1,8 % v roku 2025.

Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali, sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodársky rast eurozóny sa v treťom štvrťroku minulého roka spomalil na 0,3 %. Vysoká inflácia a prísnejšie podmienky financovania vedú k poklesu reálnych príjmov domácností a rastu nákladov podnikov, čím tlmia spotrebu a výrobu.

Spomaľuje sa i svetová ekonomika, a to vzhľadom na pretrvávajúcu geopolitickú neistotu, spôsobenú predovšetkým neoprávnenou ruskou vojnou proti Ukrajine a jej ľudu, ako aj vzhľadom na celosvetovo prísnejšie podmienky financovania. Predchádzajúce zhoršenie obchodných podmienok v dôsledku rýchlejšieho rastu dovozných než vývozných cien aj naďalej nepriaznivo vplýva na kúpnu silu v eurozóne.

Pozitívny je naopak vývoj zamestnanosti, ktorá sa v treťom štvrťroku zvýšila o 0,3 %, ako aj nezamestnanosti, ktorá v októbri dosiahla historicky nízkych 6,5 %. Rastúce mzdy by mali do určitej miery kompenzovať stratu kúpnej sily a podporovať tak spotrebu. S oslabovaním ekonomiky sa však pravdepodobne spomalí i tvorba pracovných miest a v nadchádzajúcich štvrťrokoch by mohlo dôjsť k zvýšeniu nezamestnanosti.

Podporné rozpočtové opatrenia na ochranu ekonomiky pred vplyvom vysokých cien energií by mali byť dočasné, cielené a nastavené na zachovanie stimulov na znižovanie spotreby energie. Rozpočtové opatrenia, ktoré tieto zásady nerešpektujú, budú naopak pravdepodobne prispievať k inflačným tlakom, čo by si vyžadovalo silnejšiu reakciu menovej politiky. V zmysle rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ by zároveň rozpočtová politika mala byť orientovaná na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie dlhu verejnej správy. Politiky zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny, predovšetkým v energetickom sektore, môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte. Vlády by v tomto smere mali pohotovo implementovať svoje plány investícií a štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala čím skôr uzavrieť.

Inflácia

Inflácia sa v novembri znížila na 10,0 %, a to najmä vzhľadom na nižšiu infláciu cien energií, hoci mierne klesla aj inflácia cien služieb. Inflácia cien potravín však v dôsledku premietnutia vysokých vstupných nákladov vo výrobe potravín do spotrebiteľských cien pokračovala v raste a dosiahla 13,6 %.

Cenové tlaky sú naďalej výrazné vo všetkých sektoroch, čiastočne z dôvodu vysokých nákladov na energie v celej ekonomike. Inflácia bez energií a potravín zostala v novembri nezmenená na úrovni 5,0 % a vysoké sú aj ďalšie ukazovatele základnej inflácie. Rozpočtové opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií a inflácie domácnostiam by mali v priebehu budúceho roka infláciu tlmiť, no ich následné ukončenie spôsobí jej nárast.

Ponukové obmedzenia postupne poľavujú, ich účinok sa však na inflácii prejavuje naďalej a tlačí na rast cien, predovšetkým tovarov. To isté platí o rušení pandemických obmedzení: účinok odkladaného dopytu síce slabne, no stále prispieva k rastu cien, najmä v sektore služieb. Do spotrebiteľských cien sa naďalej premieta aj vplyv tohtoročného oslabovania eura.

Mzdový rast sa zrýchľuje, podporovaný stabilným trhom práce a určitým dobiehaním mzdovej úrovne pracovníkov v rámci kompenzácie vysokej inflácie. Keďže tieto faktory by mali pôsobiť aj naďalej, projekcie odborníkov Eurosystému očakávajú, že tempo rastu miezd bude počas obdobia projekcií výrazne prekračovať historický priemer a vyvíjať tlak na rast inflácie. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, hoci ďalšie revízie niektorých ukazovateľov nad úroveň cieľovej hladiny je naďalej potrebné monitorovať.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú na strane pomalšieho rastu, predovšetkým v najbližšom horizonte. Vojna proti Ukrajine naďalej predstavuje významné riziko ohrozujúce rast hospodárstva. Ceny energií a potravín by tiež mohli zostať dlhodobo vyššie, než sa očakáva. Hospodársky rast v eurozóne by mohlo dodatočne nepriaznivo ovplyvniť aj prudšie oslabenie svetového hospodárstva, než očakávame.

Riziká týkajúce sa výhľadu vývoja inflácie sú najmä na strane rýchlejšieho rastu. V krátkodobom horizonte by súčasné tlaky v ponukovom reťazci mohli viesť k výraznejšiemu než očakávanému rastu retailových cien energií a potravín. V strednodobom horizonte riziká vyplývajú z domácich faktorov, ako je trvalý nárast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo rýchlejší než predpokladaný rast miezd. Pokles nákladov na energie alebo ďalšie oslabovanie dopytu by naopak cenové tlaky znížili.

Finančné a menové podmienky

Vzhľadom na sprísňovanie menovej politiky sa podnikom a domácnostiam zvyšujú náklady na úvery. Objem úverov poskytovaných podnikom je naďalej výrazný, keďže podniky bankovými úvermi nahrádzajú dlhopisy a prostredníctvom úverov financujú vyššie náklady na výrobu a investície. Domácnosti si vzhľadom na prísnejšie úverové štandardy, rastúce úrokové miery, horšie vyhliadky na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie a nižšiu spotrebiteľskú dôveru požičiavajú menej.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dvakrát ročne vykonáva hĺbkovú analýzu vzájomného vzťahu medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Od nášho posledného hodnotenia v júni 2022 došlo k zhoršeniu prostredia finančnej stability z dôvodu slabšej ekonomiky a rastúceho kreditného rizika. Vzhľadom na slabší výhľad hospodárskeho vývoja a slabšie fiškálne pozície sa tiež zvýšila zraniteľnosť jednotlivých krajín. Prísnejšie podmienky financovania by zmiernili nárast finančnej zraniteľnosti a znížili krajné riziká inflačného vývoja v strednodobom horizonte, za cenu vyššieho rizika systémového napätia a pomalšieho rastu v krátkodobom horizonte. Likviditné potreby nebankových finančných inštitúcií by okrem toho mohli znásobiť volatilitu trhu. Banky v eurozóne však zároveň disponujú dostatkom kapitálu, čo pomáha znižovať vedľajšie účinky prísnejšej menovej politiky na finančnú stabilitu. Makroprudenciálna politika zostáva prvou obrannou líniou pri zachovávaní finančnej stability a odstraňovaní strednodobej zraniteľnosti.

Záver

Dnes sme teda zvýšili tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, pričom na základe podstatnej revízie výhľadu vývoja inflácie nahor očakávame, že v ich zvyšovaní budeme pokračovať. Predovšetkým usudzujeme, že je potrebný ďalší výrazný rovnomerný rast úrokových sadzieb až na úroveň, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 %. Udržiavanie reštriktívnej úrovne úrokových sadzieb v priebehu času zníži infláciu utlmením dopytu a zároveň chráni pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Od začiatku marca 2023 sa bude zároveň postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia APP, keďže Eurosystém nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške.

Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie. Všetky svoje nástroje sme pripravení v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého inflačného cieľa.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.