Hlavné údaje

1 Správa o činnosti

1.1 Účel správy o činnosti ECB

Správa o činnosti^[1] je neoddeliteľnou súčasťou ročnej účtovnej závierky ECB a jej cieľom je priblížiť čitateľom širšie súvislosti týkajúce sa finančných výkazov.^[2] Vzhľadom na to, že činnosti a operácie ECB sa uskutočňujú v záujme plnenia cieľov jej menovej politiky, finančnú situáciu ECB a výsledok jej finančného hospodárenia je potrebné vnímať s prihliadnutím na realizované menovopolitické opatrenia.

Správa o činnosti v tomto smere predstavuje hlavné úlohy a činnosti ECB a opisuje ich vplyv na jej finančné výkazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a výkaze ziskov a strát počas roka a obsahuje informácie o finančných zdrojoch ECB. V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB pôsobí, a informuje o finančných a operačných rizikách, ktorým je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík používaných na ich zmiernenie.

1.2 Hlavné úlohy a činnosti

ECB je súčasťou Eurosystému, ktorého hlavným cieľom je udržiavať cenovú stabilitu. Ciele a úlohy ECB sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie^[3] a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatúte ESCB)^[4] (diagram 1). ECB svoje činnosti vykonáva s cieľom plniť svoj mandát, jej zámerom nie je dosahovať zisk.

Operácie menovej politiky Eurosystému sa zaznamenávajú vo finančných výkazoch ECB a národných centrálnych bánk (NCB) krajín eurozóny, v súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému. Tabuľka 1 uvádza prehľad hlavných operácií a funkcií, ktoré ECB vykonáva v rámci plnenia svojho mandátu, a ich vplyvu na jej finančné výkazy.

1.3 Finančný vývoj

1.3.1 Súvaha

Súvaha ECB v rokoch 2016 až 2018 najmä v dôsledku čistého nákupu cenných papierov v rámci programu nákupu cenných papierov (asset purchase programme – APP)^[5] expandovala. Čistý nákup cenných papierov v rámci tohto programu bol zastavený v decembri 2018 a v novembri 2019 znova obnovený. Počas intervenčného obdobia ECB reinvestovala istinu zo splatených cenných papierov z portfólií APP v plnej výške. V dôsledku toho sa tempo expanzie súvahy ECB v roku 2019 spomalilo a pramenilo najmä z nárastu trhovej hodnoty devízových rezerv ECB a hodnoty eurových bankoviek v obehu. V roku 2020 v rámci zmierňovania následkov pandémie koronavírusu (COVID-19) Rada guvernérov rozhodla o komplexnom balíku opatrení menovej politiky, ktorý sa odrazil aj na veľkosti súvahy ECB.

V roku 2020 sa celkové aktíva ECB zvýšili o 112,2 mld. € na 569,3 mld. €, najmä v dôsledku jej podielu na nákupe cenných papierov v rámci nového núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP)^[6] a programu APP. Tieto nákupy viedli k zvýšeniu stavu položky „Cenné papiere držané na účely menovej politiky“, zatiaľ čo peňažné vyrovnanie týchto nákupov prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 viedlo k zodpovedajúcemu nárastu v položke „Záväzky v rámci Eurosystému“. K tomuto zvýšeniu prispel aj nárast hodnoty eurových bankoviek v obehu.

Cenné papiere v eurách držané na účely menovej politiky ku koncu roka 2020 predstavovali 61 % celkových aktív ECB. Pod touto súvahovou položkou ECB vedie cenné papiere nadobudnuté v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), troch programov nákupu krytých dlhopisov (CBPP1, CBPP2, CBPP3) a programov ABSPP, PSPP a PEPP.

V roku 2020 Rada guvernérov prijala viacero rozhodnutí týkajúcich sa nákupu cenných papierov držaných na účely menovej politiky v záujme neutralizácie závažných rizík, ktoré pre transmisiu menovej politiky a výhľad vývoja v eurozóne predstavovala pandémia COVID-19. V marci 2020 Rada guvernérov predovšetkým rozhodla o dočasnom zvýšení existujúceho mesačného nákupu v rámci programu APP vo výške 20 mld. € v rámci APP o dodatočný čistý nákup aktív vo výške 120 mld. € do konca roka.^[7] Neskôr v tom istom mesiaci rozhodla o spustení programu PEPP s počiatočným rámcom vo výške 750 mld. € do konca roka.^[8] V reakcii na vývoj pandémie sa Rada guvernérov v júni 2020 rozhodla pôvodný rámec programu PEPP navýšiť o 600 mld. €^[9] a v decembri 2020 o ďalších 500 mld. €^[10], čím celkový rámec programu vzrástol na 1 850 mld. €. Rada guvernérov sa zároveň rozhodla v čistom nákupe aktív v rámci programu PEPP pokračovať aspoň do konca marca 2022, v každom prípade však dovtedy, kým podľa nej nepominie fáza krízy spôsobenej koronavírusom.

V dôsledku týchto nákupov sa objem portfólia cenných papierov ECB vedeného na účely menovej politiky v roku 2020 zvýšil o 98,6 mld. € na 349,0 mld. € (graf 2), pričom za týmto nárastom stáli najmä nákupy v rámci programu PEPP. Pokles stavu aktív nadobudnutých v rámci programov SMP, CBPP1 a CBPP2 v rozsahu 1,4 mld. € bol dôsledkom splácania.

Cenné papiere ECB držané na účely menovej politiky v rámci aktívnych programov, t. j. APP a PEPP, mali ku koncu decembra 2020 diverzifikovaný profil splatnosti^[11] (graf 3).

V roku 2020 celková eurová hodnota devízových rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvláštnych práv čerpania, amerických dolárov, japonských jenov a čínskych jüanov, zostala v podstate nezmenená na úrovni 75,8 mld. €.

Eurová hodnota zlata a pohľadávok v zlate v držbe ECB sa v roku 2020 v dôsledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvýšila o 3,1 mld. € na 25,1 mld. € (graf 4), pričom objem rezerv rýdzeho zlata v unciach sa nezmenil. Toto zvýšenie zároveň viedlo k zodpovedajúcemu nárastu účtov precenenia zlata v držbe ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[12] v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch vyjadrený v eurách klesol o 3,0 mld. € na 50,1 mld. € (graf 5), predovšetkým v dôsledku znehodnotenia amerického dolára voči euru. Znehodnotenie amerického dolára sa odráža aj v nižších zostatkoch účtov precenenia ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Hlavnou zložkou devízových rezerv ECB bol aj naďalej americký dolár, ktorý ku koncu roka 2020 tvoril približne 76 % ich celkového objemu.

ECB pri investovaní svojich devízových rezerv uplatňuje trojstupňový proces. Ako prvý krok útvar ECB zodpovedný za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. Ako druhý krok útvar ECB zodpovedný za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schvaľuje Výkonná rada. V treťom kroku každodenné investičné operácie uskutočňujú decentralizovaným spôsobom národné centrálne banky.

Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do cenných papierov a vkladov na peňažnom trhu, alebo sú uložené na bežných účtoch (graf 6). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou.

Účelom devízových rezerv ECB je financovať potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízových rezerv ECB preto sleduje tri ciele. V poradí podľa priority sú týmito cieľmi likvidita, bezpečnosť a výnosnosť. Toto portfólio preto zahŕňa najmä cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 7).

V roku 2020 sa hodnota portfólia vlastných zdrojov zvýšila o 0,1 mld. € na 20,7 mld. € (graf 8), najmä v dôsledku reinvestícií získaných úrokových výnosov a zvýšenia trhovej hodnoty cenných papierov držaných v tomto portfóliu. Toto portfólio tvoria najmä cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou. V roku 2020 tvorili 73 % celkového portfólia štátne dlhopisy.

Portfólio vlastných zdrojov ECB tvoria najmä investície finančných prostriedkov ECB, t. j. splateného základného imania a prostriedkov vedených vo všeobecnom rezervnom fonde a rezerve na krytie finančných rizík. V dôsledku reinvestície výnosov z príjmov a ocenenia cenných papierov v trhových cenách portfólio vlastných zdrojov a uvedené finančné zdroje nemusia hodnotovo súhlasiť. Toto portfólio predstavuje zdroj príjmu na čiastočné pokrytie prevádzkových nákladov ECB, ktoré nesúvisia s výkonom úloh dohľadu.^[13] Investuje sa do aktív denominovaných v eurách, pričom podlieha limitom stanoveným v rámci riadenia rizík. Výsledkom je diverzifikovanejšia štruktúra splatnosti (graf 9) ako v prípade portfólia devízových rezerv.

Ku koncu roka 2020 celková hodnota eurových bankoviek v obehu predstavovala 1 434,5 mld. €, čo v porovnaní s rokom 2019 znamená nárast o 11 %. ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, čo ku koncu roka predstavovalo 114,8 mld. €. Vzhľadom na to, že ECB sama bankovky nevydáva, má voči národným centrálnym bankám krajín eurozónypohľadávky v rámci Eurosystému vo výške rovnajúcej sa hodnote bankoviek v obehu.

Záväzky ECB v rámci Eurosystému, ktoré tvoria najmä čisté pohľadávky národných centrálnych bánk krajín eurozóny v rámci systému TARGET2 voči ECB a záväzky ECB v súvislosti s devízovými rezervami, ktoré jej národné centrálne banky krajín eurozóny previedli pri vstupe do Eurosystému, sa v roku 2020 zvýšili o 103,8 mld. € na 378,4 mld. €. Nárast záväzkov ECB v rámci Eurosystému v roku 2020, ako aj ich vývoj v období 2016 – 2019 bol spôsobený najmä vývojom čistého záväzku v systéme TARGET2 v dôsledku čistých nákupov cenných papierov realizovaných ECB na účely menovej politiky, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom účtov v TARGET2 (graf 10).

1.3.2 Finančné zdroje

Finančné zdroje ECB tvorí jej základné imanie, rezerva na krytie finančných rizík, účty precenenia a zisk za daný rok. Tieto finančné zdroje sa i) investujú do aktív, ktoré generujú výnos, a/alebo ii) používajú na priame vyrovnanie strát z realizovaných finančných rizík. K 31. decembru 2020 finančné zdroje ECB dosahovali celkovo 46,2 mld. € (graf 11). V porovnaní s rokom 2019 sa znížili o 1,5 mld. €, a to najmä v dôsledku i) poklesu účtov precenenia po zhodnotení eura voči americkému doláru a ii) nižšieho zisku v roku 2020.

Nerealizované zisky z držby zlata, devíz a cenných papierov, pri ktorých dochádza k preceňovaniu, sa vo výkaze ziskov a strát nevykazujú ako výnosy, ale účtujú sa priamo na účtoch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Prostredníctvom zostatkov na týchto účtoch je možné absorbovať vplyv prípadného budúceho nepriaznivého vývoja cien a/alebo výmenných kurzov, a ako také zvyšujú odolnosť ECB voči rizikám. Stav účtov precenenia zlata, devíz a cenných papierov^[14] v roku 2020 klesol o 0,9 mld. € na 29,3 mld. €, predovšetkým v dôsledku poklesu zostatkov v cudzej mene po precenení vzhľadom na zhodnotenie eura voči americkému doláru a japonskému jenu (graf 12). Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný zvýšením zostatkov po precenení zlata v dôsledku zvýšenia trhovej ceny zlata.

Napriek odchodu Bank of England z Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) zostáva výška základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny a členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny v roku 2020 nezmenená na úrovni 7,7 mld. €, keďže vybratý podiel Bank of England vo výške 58 mil. € uhradili zostávajúce národné centrálne banky. Celkové splatené základné imanie ECB sa zvýši zo 7,7 mld. € v roku 2020 na 8,9 mld. € v roku 2022, pretože podiely národných centrálnych bánk krajín eurozóny na upísanom základnom imaní ECB sa po vystúpení Bank of England z ESCB zvýšili a budú v plnej výške splatené v dvoch ročných splátkach vo výške približne 0,6 mld. € v roku 2021 a 2022.^[15]

Vzhľadom na finančné riziká, ktorým je vystavená (časť 1.4.1 „Finančné zdroje“), si ECB vedie rezervu na krytie finančných rizík. Výška tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje na základe viacerých faktorov vrátane výšky rizikových aktív, prognózovaných výsledkov na budúci rok a hodnotenia rizík. Rezerva na krytie finančných rizík, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde ECB, nesmie prekročiť hodnotu základného imania splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

V roku 2020 národné centrálne banky krajín eurozóny na základe úpravy podielov národných centrálnych bánk v kapitálovom kľúči po odchode Bank of England z ESCB a súvisiacich rozhodnutí Rady guvernérov o základnom imaní ECB odviedli do splateného základného imania ECB 48 mil. €, čím došlo k zvýšeniu zákonnej hornej hranice rezervy na krytie finančných rizík o rovnakú sumu. Vzhľadom na výsledky hodnotenia expozície ECB voči finančným rizikám Rada guvernérov rozhodla o prevode 48 mil. € do rezervy ECB na finančné riziká, čím dosiahla svoju maximálnu povolenú úroveň 7,6 mld. €.

Zisk vyplývajúci z aktív a pasív ECB v bežnom účtovnom roku je možné použiť na vyrovnanie potenciálnych strát vzniknutých v tom istom roku. V roku 2020 zisk ECB predstavoval 1,6 mld. € (časť 1.3.3 „Výkaz ziskov a strát“).

1.3.3 Výkaz ziskov a strát

Po niekoľkých rokoch rastu ročného zisku ECB, najmä vďaka zvyšovaniu úrokových výnosov z devízových rezervných aktív a cenných papierov držaných na účely menovej politiky, došlo v roku 2020 k obratu tohto trendu (graf 13).

Zisk ECB za rok 2020 predstavoval 1 643 mil. € (2 366 mil. € v roku 2019). Pokles o 722 mil. € v porovnaní s rokom 2019 bol spôsobený predovšetkým znížením čistých úrokových výnosov.

Čisté úrokové výnosy ECB klesli o 669 mil. € na 2 017 mil. € (graf 14), predovšetkým z dôvodu nižších úrokových výnosov z devízových rezervných aktív. Klesli aj úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Čisté úrokové výnosy z devízových rezervných aktív klesli o 577 mil. € na 474 mil. €, najmä v dôsledku nižších úrokových výnosov z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch. Vzhľadom na klesajúci trend výnosov dlhopisov v amerických dolároch počas väčšiny rokov 2019 a 2020 (graf 15), predovšetkým v prípade krátkych splatností, ECB nadobúdala cenné papiere s nižšími výnosmi, čím sa priemerná výnosnosť jej portfólia v amerických dolároch oproti minulému roku znížila. To malo záporný vplyv na úrokové výnosy z tohto portfólia počas roka 2020.

Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky v roku 2020 dosiahli 1 337 mil. €, čo je o 110 mil. € menej ako v roku 2019 (graf 16). Hlavnou príčinou poklesu bolo zníženie čistých úrokových výnosov z portfólií programov SMP, CBPP1 a CBPP2, ktoré v dôsledku redukcie týchto portfólií z dôvodu splácania cenných papierov klesli o 118 mil. € na 193 mil. €. Okrem toho sa pod celkové zníženie úrokových výnosov z cenných papierov držaných na účely menovej politiky podpísali aj záporné čisté úrokové výnosy z portfólia PEPP vo výške 41 mil. €. Záporné čisté úrokové výnosy z portfólia PEPP boli spôsobené záporným priemerným výnosom z nakúpených cenných papierov verejného sektora v dôsledku nízkych výnosov štátnych dlhopisov krajín eurozóny v roku 2020 (graf 17). Čisté úrokové výnosy z cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP zároveň vzrástli len o 48 mil. € na 1 184 mil. €. Tento nárast pramenil najmä z portfólia PSPP v dôsledku nižšej amortizácie prémií na aktívach nadobudnutých v rámci programu PSPP v predchádzajúcich rokoch.^[16]

V roku 2020 cenné papiere držané na účely menovej politiky vytvorili približne 66 % čistých úrokových výnosov ECB.

V dôsledku nulovej úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií Eurosystému (main refinancing operations – MRO) boli úrokové výnosy z podielu ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu i úrokové náklady z úrokov vyplácaných národným centrálnym bankám z pohľadávok z prevedených devízových rezerv v roku 2020 nulové.

Čisté ostatné úrokové výnosy sa zvýšili, najmä vďaka vyšším úrokovým výnosom z vkladov v ECB, ktoré boli v prevažnej miere dôsledkom vyšších priemerných zostatkov v roku 2020. Tento nárast prevážil nižšie úrokové výnosy z portfólia vlastných zdrojov v prostredí nízkych výnosov v eurozóne (graf 17).

Čisté saldo finančných operácií a zníženia hodnoty finančných aktív predstavovalo zisk vo výške 316 mil. € (graf 18). Tento výsledok bol o 139 mil. € vyšší než v roku 2019, pričom hlavnou príčinou boli vyššie čisté realizované cenové zisky.

Nárast čistých realizovaných cenových ziskov bol spôsobený najmä vyššími cenovými ziskami z predaja cenných papierov v amerických dolároch, keďže ich trhovú hodnotu v priebehu roka priaznivo ovplyvňoval klesajúci trend výnosov dolárových dlhopisov.

Okrem toho bolo k 31. decembru 2020 do rezervy ECB na krytie finančných rizík prevedených 48 mil. €. Na základe výsledkov svojho hodnotenia rizík Rada guvernérov rozhodla o zvýšení rezervy na finančné riziká na 7 584 mil. €, čím dosiahla svoju hornú hranicu, určenú základným imaním splateným národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. V roku 2019 bola v záujme dodržania hornej hranice naopak uvoľnená suma 84 mil. € (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a služieb súvisiacich s výrobou bankoviek sa zvýšili o 43 mil. € na 1 199 mil. € (graf 19). Tento nárast oproti roku 2019 bol spôsobený predovšetkým vyššími personálnymi nákladmi vzhľadom na i) vyšší priemerný počet zamestnancov v roku 2020, hlavne v bankovom dohľade, a ii) vyššie výdavky v súvislosti dávkami po skončení pracovného pomeru v dôsledku nižšej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2020. Administratívne náklady sa znížili, najmä v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu, najmä vďaka nižším nákladom na externé poradenstvo po uzavretí cieleného hodnotenia interných modelov (Targeted Review of Internal Models – TRIM) a nižším cestovným nákladom vzhľadom na podstatné obmedzenie dohľadu na mieste z dôvodu pandémie COVID-19. Tento pokles bol čiastočne vyvážený vyššími nákladmi na informačné technológie (IT) v dôsledku výrazne vyššieho dopytu po IT službách spojených s prácou na diaľku v roku 2020.

Náklady spojené s bankovým dohľadom sa v plnej výške hradia z poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom. Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2020 predstavovali 535 mil. €.^[17]

1.4 Riadenie rizík

Riadenie rizík je kľúčovou súčasťou činností ECB a vykonáva sa prostredníctvom priebežného procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pričom všetky tieto prvky sú podporované účinnými metodikami, procesmi a systémami.

Nasledujúce časti sa sústredia na riziká, ich zdroje a príslušné rámce riadenia rizík.

1.4.1 Finančné riziká

Výkonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpečujú adekvátnu úroveň ochrany pred finančnými rizikami, ktorým je ECB vystavená. Výbor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC), zložený z odborníkov z centrálnych bánk Eurosystému, sa podieľa na monitorovaní, meraní a vykazovaní finančných rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky i rámce. Týmto spôsobom asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpečovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.

Finančné riziká pramenia zo základných činností ECB a súvisiacich expozícií. Rámce riadenia rizík a limity, ktoré ECB používa pri riadení svojho rizikového profilu, sa líšia podľa jednotlivých druhov operácií a zohľadňujú strategické a investičné ciele rôznych portfólií a rizikové charakteristiky podkladových aktív.

ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík využíva viacero interne vyvinutých techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú založené na jednotnom rámci simulácie trhových a kreditných rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovateľov rizika, vychádzajú z odvetvových štandardov a dostupných trhových údajov. Riziká sa zvyčajne kvantifikujú prostredníctvom ukazovateľa Expected Shortfall (ES)^[18] odhadovaného s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka. Na vypočítanie rizika sa používajú dve metódy: i) účtovná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia ECB vo výpočte odhadov rizika v súlade so všetkými príslušnými účtovnými pravidlami považujú za rezervu, a ii) finančná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia vo výpočte rizika nepovažujú za rezervu. ECB tiež na zabezpečenie komplexného prehľadu rizík pravidelne počíta ďalšie ukazovatele rizika pri rôznych úrovniach spoľahlivosti, vykonáva citlivostné a záťažové analýzy a hodnotí dlhodobejšie prognózy expozícií a výnosov.^[19]

Celkové riziká ECB sa počas roka zvýšili. Ku koncu roka 2020 predstavovali celkové finančné riziká všetkých portfólií ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením účtovnej metódy) spolu 12,8 mld. €, čo je o 4,6 mld. € viac než odhad rizík ku koncu roka 2019 (graf 20). Nárast odhadovaných rizík možno pripísať najmä čistým nákupom aktív v rámci programov PEPP a APP.

Kreditné riziko vyplýva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastných zdrojov v eurách a jej devízových rezerv. Cenné papiere držané na účely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovým zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vzťahuje sa však na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhových cenách a ako také podliehajú kreditnej migrácii a riziku zlyhania. Kreditné riziko sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo v dôsledku expanzie súvahy ECB prostredníctvom nákupu cenných papierov v rámci programov APP a PEPP.

Kreditné riziko sa zmierňuje najmä prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovateľnosti, postupov hĺbkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivými portfóliami líšia.

Menové a komoditné riziká vyplývajú z devízových rezerv a zlata v držbe ECB. Menové riziko sa oproti minulému roku zvýšilo v dôsledku zníženia stavu účtov precenenia cudzích mien, ktorými sa ECB zabezpečuje pred nepriaznivým kurzovým vývojom.

Vzhľadom na menovopolitický význam týchto aktív sa ECB pred súvisiacimi menovými a komoditnými rizikami nezabezpečuje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou účtov precenenia a diverzifikáciou týchto rezerv na rôzne meny a zlato.

Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predovšetkým do cenných papierov s pevným výnosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním podľa trhovej hodnoty, keďže sa oceňujú v trhových cenách. Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 7 v časti 1.3.1 „Súvaha“), zatiaľ čo aktíva v portfóliu vlastných zdrojov majú vo všeobecnosti dlhšiu dobu splatnosti (graf 9 v časti 1.3.1 „Súvaha“). Táto riziková zložka, meraná na základe účtovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2019 vzhľadom na vývoj trhových podmienok mierne zvýšila.

Úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním podľa trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a účtov precenenia.

ECB je tiež vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z nesúladu medzi úrokovými výnosmi z jej aktív a úrokovými nákladmi z jej pasív, ktorý má vplyv na jej čisté úrokové výnosy. Toto riziko sa priamo neviaže na žiadne konkrétne portfólio, ale skôr na štruktúru súvahy ECB ako celku, predovšetkým pokiaľ ide o nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív. Monitoruje sa prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB, z ktorých vyplýva, že ECB má v nasledujúcich rokoch i naďalej evidovať čisté úrokové výnosy.

Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ďalšiemu zmierňovaniu prispieva existencia neúročených záväzkov v súvahe ECB.

1.4.2 Operačné riziko

Výkonná rada zodpovedá za politiku a rámec riadenia operačného rizika (operational risik management – ORM)^[20] ECB a schvaľuje ich. Výkonnú radu v jej úlohe dohľadu nad riadením operačných rizík podporuje Výbor pre operačné riziká (Operational Risk Committee – ORC). ORM je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia^[21] a procesov riadenia ECB.

Hlavným cieľom rámca ORM ECB je pomôcť zabezpečiť plnenie úloh a cieľov ECB a zároveň chrániť jej dobrú povesť a aktíva pred stratou, zneužitím a poškodením. V rámci ORM je každý odborný útvar zodpovedný za identifikáciu, analýzu, riešenie, vykazovanie a monitorovanie vlastných operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov. Pokiaľ ide o stratégie riešenia a postupy akceptácie rizík, odborné útvary sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa viaže na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity účinku a pravdepodobnosti využívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.

Prostredie, v ktorom ECB pôsobí, je vystavené čoraz zložitejším hrozbám a bežná činnosť ECB je spojená s celým radom prevádzkových rizík. Hlavným zdrojom obáv je pre ECB široké spektrum nefinančných rizík spojených s ľudským faktorom, informáciami, systémami, procesmi a externými dodávateľmi. ECB preto zaviedla procesy na nepretržité a účinné riadenie svojich prevádzkových rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa okrem toho sústredí na zvyšovanie miery svojej odolnosti. Pre prípad akéhokoľvek narušenia činnosti a kríz (napr. v podobe pandémie COVID-19) boli vytvorené reakčné štruktúry a núdzové plány na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií.

1.4.3 Riziko nesprávneho konania

ECB má vytvorenú osobitnú kanceláriu pre kontrolu dodržiavania pravidiel ako kľúčovú kontrolnú funkciu v riadení rizík na posilnenie rámca riadenia ECB a riešenie rizika nesprávneho konania^[22] v ECB. Kancelária pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach bezúhonnosti a správneho konania poskytuje poradenstvo Etický výbor ECB, ktorý zároveň podporuje Radu guvernérov pri náležitom a konzistentnom riadení súvisiacich rizík na výkonnej úrovni.

2 Finančné výkazy ECB

2.1 Súvaha k 31. decembru 2020

2.2 Výkaz ziskov a strát za rok končiaci sa 31. decembra 2020

Frankfurt nad Mohanom 9. februára 2021
Európska centrálna banka

Christine Lagardová
prezidentka

2.3 Účtovné pravidlá

Podoba a prezentácia finančných výkazov

Finančné výkazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi účtovnými pravidlami^[23], ktoré podľa Rady guvernérov ECB umožňujú vernú prezentáciu finančných výkazov a zároveň odrážajú charakter činnosti centrálnej banky.

Účtovné zásady

Platia nasledujúce účtovné zásady: ekonomická realita a transparentnosť, obozretnosť, zohľadnenie udalostí po súvahovom dni, významnosť, zásada kontinuity vykazujúceho podniku, metóda časového rozlíšenia, konzistentnosť a porovnateľnosť.

Vykazovanie aktív a pasív

Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, keď je pravdepodobné, že akýkoľvek súvisiaci budúci hospodársky výnos alebo náklad pôjde v prospech alebo na ťarchu ECB, keď bola na ECB prevedená podstatná časť súvisiacich rizík a úžitkov a keď sa dá spoľahlivo stanoviť cena alebo hodnota aktíva, resp. výška záväzku.

Účtovné pravidlá

Účtovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pričom obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.

Obchody s finančnými aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.

S výnimkou spotových transakcií s cennými papiermi sa transakcie s finančnými nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahových účtoch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové položky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na čistej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované výsledky predaja sa počítajú tiež v deň uzavretia obchodu. Časovo rozlíšené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa počítajú a účtujú denne, a denne sa v dôsledku týchto položiek časového rozlíšenia mení aj devízová pozícia.

Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene

Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom platným v súvahový deň. Výnosy a náklady sa prepočítavajú kurzom platným v deň účtovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za každú menu zvlášť. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.

Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskutočňuje oddelene od kurzového precenenia.

Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahový deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozlišujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu čistého zlata v eurách, ktorá bola za rok končiaci sa 31. decembra 2020 stanovená podľa kurzu eura voči americkému doláru platného 31. decembra 2020.

Zvláštne práva čerpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom koša mien a ich hodnota sa stanovuje na základe váženého súčtu výmenných kurzov piatich hlavných mien (amerického dolára, eura, čínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v držbe ECB boli prepočítané na eurá podľa kurzu eura voči SDR k 31. decembru 2020.

Cenné papiere

Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Cenné papiere v súčasnosti držané na účely menovej politiky sa účtujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Ostatné cenné papiere
Obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo buď strednou trhovou cenou alebo na základe príslušnej výnosovej krivky platnej v súvahový deň. Opcie, ktoré sú súčasťou cenných papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok končiaci sa 31. decembra 2020 boli použité stredné trhové ceny platné 30. decembra 2020. Nelikvidné akcie a prípadné ďalšie kapitálové nástroje držané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Účtovanie výnosov

Výnosy a náklady sa účtujú v období, v ktorom vznikli.^[24] Realizované zisky a straty z predaja devíz, zlata a cenných papierov sa účtujú vo výkaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa počítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslušného aktíva.

Nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnosy a prevádzajú sa priamo na účet precenenia.

Nerealizované straty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak na konci roka prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Takéto nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov, mien alebo zlata. V prípade takýchto nerealizovaných strát z niektorej položky účtovanej vo výkaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto položky znižuje na úroveň koncoročného výmenného kurzu alebo trhovej ceny. Nerealizované straty z úrokových swapov, ktoré sa nezúčtujú prostredníctvom centrálnej zúčtovacej protistrany, sa účtujú vo výkaze ziskov a strát na konci roka a odpisujú sa v nasledujúcich rokoch.

Straty zo zníženia hodnoty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokiaľ zníženie hodnoty neklesá a tento pokles nemožno spojiť s evidentnou udalosťou, ktorá nastala po prvotnom vykázaní zníženia hodnoty.

Prémie alebo diskonty cenných papierov sa amortizujú počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov.

Reverzné obchody

Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorých ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie zabezpečené kolaterálom.

V prípade dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovosť, pričom sa zároveň uzatvára dohoda o spätnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpečené vklady. Cenné papiere predané v rámci takýchto dohôd sú ďalej vedené v súvahe ECB.

V prípade reverznej dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovosť, pričom sa zároveň uzavrie dohoda o spätnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpečené úvery, ale nezahŕňajú sa medzi cenné papiere v držbe ECB.

Reverzné obchody (vrátane pôžičiek cenných papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného špecializovanou inštitúciou sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnutý v hotovosti a táto hotovosť zostáva neinvestovaná.

Podsúvahové nástroje

Menové nástroje, konkrétne devízové forwardové transakcie, forwardové časti devízových swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorých ide o výmenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu devízových ziskov a strát zahŕňajú do čistej devízovej pozície.

Úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchýlky nevyrovnaných úrokových futures ako aj úrokové swapy zúčtované prostredníctvom centrálnej protistrany sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát. Forwardové transakcie s cennými papiermi a úrokové swapy, ktoré sa nezúčtujú prostredníctvom centrálnej protistrany, ECB oceňuje na základe všeobecne uznávaných metód oceňovania, pri ktorých sa používajú pozorovateľné trhové ceny, kurzy a diskontné faktory odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.

Udalosti po súvahovom dni

V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zohľadnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, keď Výkonná rada schváli predloženie ročnej účtovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti významným spôsobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.

Dôležité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.

Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému

Zostatky v rámci ESCB sú najmä výsledkom cezhraničných platieb v rámci Európskej únie (EÚ) vyrovnaných v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú prevažne súkromné subjekty (úverové inštitúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET2 (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na účtoch centrálnych bánk krajín EÚ vedených v systéme TARGET2. Tieto dvojstranné zostatky sa započítavajú a následne denne postupujú ECB, pričom každá národná centrálna banka má nakoniec len jednu čistú bilaterálnu pozíciu voči ECB. Platby uskutočnené ECB a vyrovnané v systéme TARGET2 taktiež ovplyvňujú čisté bilaterálne pozície. Tieto pozície v účtovníctve ECB predstavujú čistú pohľadávku, resp. čistý záväzok každej národnej centrálnej banky voči zvyšku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET2, ako aj ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbežné rozdelenie zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia v položke „Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ alebo „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“. Zostatky národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB v rámci ESCB, ktoré vyplývajú z ich účasti v systéme TARGET2,^[25] sa vykazujú v položke „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“.

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno čisté aktívum v položke „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému" (časť „Bankovky v obehu").

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prevodu devízových rezerv do ECB zo strany národných centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v položke „Záväzky z prevodu devízových rezerv“.

Fixné aktíva

Fixné aktíva vrátane nehmotných aktív, avšak s výnimkou pozemkov a umeleckých diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zníženej o odpisy so zohľadnením zníženia hodnoty. Čo sa týka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslušných položiek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej životnosti jednotlivých komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne počas doby predpokladanej ekonomickej životnosti aktíva a odpisovanie sa začína v štvrťroku po uvedení aktíva do prevádzky. Dĺžka ekonomickej životnosti hlavných skupín aktív:

Doba odpisovania kapitalizovaných výdavkov na renováciu spojených s existujúcimi prenajatými priestormi ECB je upravená tak, aby zohľadňovala všetky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú životnosť dotknutého aktíva.

ECB každoročne vykonáva test zníženia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na užívanie spojených s kancelárskymi budovami (časť „Nájom“). Ak z ukazovateľa zníženia hodnoty vyplýva potenciálne zníženie hodnoty aktíva, určuje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zníženia hodnoty sa zaznamená vo výkaze ziskov a strát, ak je návratná suma menšia ako čistá účtovná hodnota.

Fixné aktíva s obstarávacou cenou nižšou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.

Fixné aktíva, ktoré spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze výstavby alebo vývoja, sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslušných kategórií fixných aktív.

Nájom

Pri všetkých nájmoch hmotných aktív sa súvisiace aktíva s právom na užívanie a záväzky z nájmu vykazujú v súvahe ku dňu začiatku nájmu v položkách „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“, resp. „Ostatné“ (záväzky). Ak nájmy spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale súvisiace aktívum sa nachádza vo fáze výstavby alebo stavebných úprav, náklady vzniknuté pred začiatkom nájmu sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Súvisiace aktívum s právom ma užívanie a záväzok z nájmu sa vykazujú v rámci príslušných položiek fixných aktív od chvíle, keď je majetok k dispozícii na užívanie (dátum začiatku nájmu).

Aktíva s právom na užívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Aktíva s právom na užívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zníženiu hodnoty (viac o ročnom teste zníženia hodnoty v časti „Fixné aktíva“ vyššie). Odpisy sa počítajú rovnomerne od začiatku nájmu do konca ekonomickej životnosti aktíva alebo do konca nájmu, podľa toho, čo nastane skôr.

Záväzok z nájmu je spočiatku vedený v súčasnej hodnote budúcich platieb nájmu (len čisto nájomných zložiek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa účtujú vo výkaze ziskov a strát v položke „Ostatné úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v dôsledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záväzok z nájmu preceňuje. Každé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene účtovnej hodnoty aktíva s právom na užívanie.

Krátkodobý nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na účtovanie fixných aktív) sa účtuje ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

ECB vedie pre svojich zamestnancov, členov Výkonnej rady i členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenými dávkami.

Dôchodkový program pre zamestnancov je financovaný aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckých dávok. Povinné odvody ECB a zamestnancov sa zohľadňujú v rámci piliera so stanovenými dávkami. Zamestnanci majú možnosť platiť dobrovoľné dodatočné odvody v rámci piliera so stanovenými odvodmi, ktoré je možné využiť na poskytnutie dodatočných dávok.^[26] Tieto dodatočné dávky sa stanovujú podľa výšky dobrovoľných odvodov a investičných výnosov z týchto odvodov.

Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa zabezpečujú pomocou nefinancovaných opatrení. V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú nedôchodkové dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru.

Čistý záväzok zo stanovených dávok
Záväzok, ktorý sa v súvahe vykazuje v položke „Ostatné“ (záväzky) v súvislosti s programami so stanovenými dávkami vrátane ostatných dlhodobých dávok a dávok vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru, predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok k súvahovému dňu zníženú o reálnu hodnotu aktív programu určených na financovanie súvisiaceho záväzku.

Výšku záväzku zo stanovených dávok každý rok určujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou projektovanej jednotky kreditu. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok sa počíta diskontovaním očakávaných budúcich hotovostných tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahový deň od trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov denominovaných v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záväzok.

Poistno-matematické zisky a straty môžu vzniknúť v dôsledku empirických úprav (ak sa skutočné výsledky líšia od predchádzajúcich poistno-matematických predpokladov) alebo v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov.

Čisté náklady na stanovené dávky
Čisté náklady na stanovené dávky sa rozdeľujú na časti vykazované vo výkaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru v súvahe v položke „Účty precenenia“.

Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, obsahuje:

1. náklady súčasnej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vznikajúcimi v danom roku,
2. náklady minulej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vyplývajúcimi zo zmeny plánu,
3. čistý úrok z čistého záväzku zo stanovených dávok na úrovni diskontnej sadzby a
4. precenenia v celom rozsahu v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami a prípadnými dlhodobými dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru.

Čistá suma uvedená v položke „Účty precenenia" obsahuje:

1. poistno-matematické zisky a straty zo záväzku zo stanovených dávok,
2. skutočné výnosy z aktív programu okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok a
3. všetky zmeny účinku stropu aktív okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok.

Tieto sumy každý rok oceňujú nezávislí poistní matematici, ktorí stanovujú výšku príslušného záväzku, ktorý má byť vykázaný vo finančných výkazoch.

Bankovky v obehu

Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.^[27] Celková hodnota eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje medzi centrálne banky Eurosystému v posledný pracovný deň každého mesiaca podľa kľúča na prideľovanie bankoviek.^[28]

ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe v položke pasív „Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovej emisii eurových bankoviek je krytý pohľadávkami voči národným centrálnym bankám. Tieto úročené pohľadávky^[29] sa vykazujú pod položkou „Pohľadávky v rámci Eurosystému: Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“ (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ vyššie). Úrokové výnosy z týchto pohľadávok sú zahrnuté vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“.

Predbežné rozdelenie zisku

Suma zodpovedajúca výnosom ECB z eurových bankoviek v obehu a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky nakúpených v rámci a) programu pre trhy s cennými papiermi, b) tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, c) programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, d) programu nákupu aktív verejného sektora a e) núdzového pandemického programu nákupu aktív sa rozdeľuje v januári nasledujúceho roka formou predbežného rozdelenia zisku, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak.^[30] Výnosy sa rozdeľujú v plnej výške, ak nepresahujú čistý zisk ECB za daný rok a ak Rada guvernérov nerozhodne o prevode do rezervy na krytie finančných rizík. Rada guvernérov tiež môže rozhodnúť o znížení výšky výnosov z eurových bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeliť v januári, o výšku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurových bankoviek.

Reklasifikácie

V súlade s článkom 21 Štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky členských štátov. V tejto súvislosti ECB prijíma vklady Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktoré boli v ročnej účtovnej závierke za rok 2019 uvedené v položke „Ostatné pasíva“. S účinnosťou od 1. júla 2020 Eurostat upravil štatistickú klasifikáciu týchto inštitúcií z „ostatných finančných sprostredkovateľov“ na sektor „verejnej správy“.^[31] V dôsledku toho sa od tohto dátumu príslušné sumy uvádzajú v položke „Verejná správa“.

Porovnávacie sumy z roku 2019 boli upravené:

Zmeny účtovných pravidiel

V roku 2020 nedošlo k žiadnym zmenám účtovných pravidiel ECB.

Ďalšie aspekty

Rada EÚ v súlade s článkom 27 Štatútu ESCB a na základe odporúčania Rady guvernérov schválila vymenovanie spoločnosti Baker Tilly GmbH & Co. KG, Wirtschaftsprüfungsgesellschaft, Düsseldorf (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finančného roka 2022. Toto päťročné obdobie možno predĺžiť najviac o ďalšie dva finančné roky.

2.4 Poznámky k súvahe

Poznámka 1 – Zlato a pohľadávky v zlate

K 31. decembru 2020 ECB vlastnila 16 229 522 uncí^[32] rýdzeho zlata v trhovej hodnote 25 056 mil. € (21 976 mil. € v roku 2019). Keďže ECB v roku 2020 neuskutočnila žiadne transakcie so zlatom, jeho objem zostal v porovnaní s 31. decembrom 2019 nezmenený. Nárast hodnoty zlata v držbe ECB vyjadrenej v eurách bol spôsobený rastom trhovej ceny zlata v eurách („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 15 „Účty precenenia“).

Poznámka 2 – Pohľadávky voči nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 2.1 – Pohľadávky voči MMF

Toto aktívum predstavuje zvláštne práva čerpania (SDR) v držbe ECB v hodnote 680 mil. € k 31. decembru 2020 (710 mil. € v roku 2019). Je výsledkom obojstrannej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávnený v mene ECB organizovať nákup a predaj SDR za eurá. V účtovníctve sa SDR považujú za cudziu menu („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Pokles eurovej hodnoty SDR v držbe ECB bol dôsledkom oslabenia SDR voči euru počas roka 2020.

Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Tieto dve položky zahŕňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cenných papierov v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch.

Celková hodnota týchto položiek v roku 2020 klesla, a to predovšetkým v dôsledku oslabenia amerického dolára voči euru.

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[33] k 31. decembru 2020:

Počas roka 2020 sa neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Poznámka 3 – Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 3.1 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery

K 31. decembru 2020 táto položka pozostávala z pohľadávky vo výške 1 830 mil. € v súvislosti s dohodami o poskytovaní likvidity medzi Eurosystémom a centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny. V rámci týchto dohôd Eurosystém poskytuje centrálnym bankám krajín nepatriacich do eurozóny eurovú likviditu výmenou za akceptovateľný kolaterál^[34] na pokrytie miestnych potrieb eurovej likvidity v prípade nefunkčnosti trhu, čím minimalizuje riziko šírenia nepriaznivých účinkov na finančné trhy a do ekonomík eurozóny.

Poznámka 4 – Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

K 31. decembru 2020 táto položka pozostávala zo zostatkov na bežných účtoch vedených u rezidentov eurozóny vo výške 81 mil. € (109 mil. € v roku 2019).

Poznámka 5 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Poznámka 5.1 – Cenné papiere držané na účely menovej politiky

K 31. decembru 2020 túto položku tvorili cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci troch programov nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP), programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).

V roku 2020 Eurosystém pokračoval v čistom nákupe cenných papierov v rámci programu APP^[35] v priemernom objeme 20 mld. € za mesiac. V marci 2020 sa Rada guvernérov rozhodla zaviesť dočasný rámec dodatočných čistých nákupov aktív v objeme 120 mld. €. Rada guvernérov očakáva, že čistý nákup bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu jej menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov tiež plánuje pokračovať v reinvestovaní ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

V marci 2020 Eurosystém navyše spustil nákup aktív v rámci dočasného núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP)^[36] v počiatočnom rozsahu 750 mld. €, ktorý bol určený na uvoľnenie celkového nastavenia menovej politiky a potlačenie vážnych rizík ohrozujúcich transmisný mechanizmus menovej politiky a výhľad vývoja v eurozóne v dôsledku pandémie koronavírusu (COVID-19). V rámci tohto programu, ktorý mal pôvodne prebiehať do konca roka 2020, sa nakupujú všetky aktíva akceptovateľné v programe APP^[37]. V júni 2020 Rada guvernérov rámec programu PEPP navýšila o 600 mld. € a v decembri 2020 o ďalších 500 mld. €, čím sa jeho celkový rozsah zvýšil na 1 850 mld. €. Zároveň bol predĺžený horizont čistého nákupu aktív minimálne do konca marca 2022, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kríza spôsobená pandémiou koronavírusu. Rada guvernérov zároveň mieni istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP reinvestovať minimálne do konca roka 2023. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarušila primerané nastavenie menovej politiky.

Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty („Cenné papiere“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe ECB a ich trhová hodnota^[38], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo výkaze ziskov a strát, je nasledovná:

Splácanie cenných papierov viedlo k zníženiu amortizovanej obstarávacej ceny portfólií držaných v rámci prvého a druhého programu CBPP, ako aj v rámci programu SMP.

Rada guvernérov pravidelne vyhodnocuje finančné riziká spojené s cennými papiermi nadobudnutými v rámci uvedených programov.

Na základe údajov ku koncu roka sa každoročne vykonávajú testy zníženia hodnoty, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. V rámci týchto testov sa osobitne za každý program posudzujú ukazovatele zníženia hodnoty. V prípadoch zaznamenania ukazovateľov zníženia hodnoty sa uskutočňuje ďalšia analýza s cieľom potvrdiť, že príslušná udalosť zníženia hodnoty neovplyvnila peňažné toky príslušných cenných papierov. Na základe výsledkov tohtoročných testov zníženia hodnoty v prípade cenných papierov držaných v menovopolitických portfóliách ECB v roku 2020 nezaznamenala žiadne straty.

Poznámka 6 – Pohľadávky v rámci Eurosystému

Poznámka 6.1 – Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka sa skladá z pohľadávok ECB voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2020 predstavovala 114 761 mil. € (103 420 mil. € v roku 2019). Úroky z týchto pohľadávok sa počítajú denne na základe aktuálnej hraničnej úrokovej sadzby v tendroch hlavných refinančných operácií Eurosystému^[39] (poznámka 22.2 „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“).

Poznámka 7 – Iné aktíva

Poznámka 7.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva

K 31. decembru 2020 tieto aktíva tvorili nasledujúce položky:

V súvislosti s hlavnou budovou ECB a budovami s právom na užívanie bol na konci roka uskutočnený test zníženia hodnoty, pričom nebola zaznamenaná žiadna strata zo zníženia hodnoty.

Poznámka 7.2 – Ostatné finančné aktíva

Táto položka pozostáva najmä z portfólia vlastných zdrojov ECB, ktoré tvoria predovšetkým investície finančných prostriedkov ECB, a to splateného základného imania a rezervných fondov a rezervy na krytie finančných rizík. Jej súčasťou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. € a zostatky na bežných účtoch v eurách.

Túto položku tvoria nasledujúce zložky:

Čistý nárast tejto položky v roku 2020 bol spôsobený najmä a) reinvestovaním úrokových výnosov z portfólia vlastných zdrojov ECB a b) nárastom trhovej hodnoty cenných papierov vedených v tomto portfóliu.

Poznámka 7.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2020 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo výške 388 mil. € (619 mil. € v roku 2019) sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 7.4 – Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

K 31. decembru 2020 táto položka dosahovala 3 390 mil. € (2 572 mil. € v roku 2019). Pozostávala najmä z časovo rozlíšených úrokov z cenných papierov s kupónom vrátane splatných úrokov zaplatených pri nadobudnutí vo výške 2 757 mil. € (2 431 mil. € v roku 2019) (poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva, a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“ a poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Táto položka zahŕňala aj sumu 514 mil. € zodpovedajúcu poplatkom za dohľad príslušným za poplatkové obdobie 2020. Táto suma bude vybraná v druhom štvrťroku 2021. Od roku 2020 sa budú poplatky za dohľad účtovať spätne na základe skutočných nákladov.^[40] V roku 2020 bola výška poplatkov za dohľad posledný raz znížená o preplatky prenesené z predchádzajúceho poplatkového obdobia (poznámka 26 „Čisté výnosy/náklady na poplatky a provízie“).

Táto položka okrem toho zahŕňa aj a) časovo rozlíšené výnosy zo spoločných projektov Eurosystému (poznámka 28 „Ostatné výnosy"), b) rôzne náklady budúcich období a c) časovo rozlíšené úrokové výnosy z ostatných finančných aktív a pasív.

Poznámka 7.5 – Ostatné

K 31. decembru 2020 táto položka dosahovala 1 970 mil. € (2 221 mil. € v roku 2019) a pozostávala hlavne z časovo rozlíšeného predbežného rozdelenia zisku ECB vo výške 1 260 mil. € (1 431 mil. € v roku 2019) („Predbežné rozdelenie zisku“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“).

Súčasťou tejto položky sú aj zostatky v hodnote 692 mil. € (757 mil. € v roku 2019) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2020, ktoré vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 8 – Bankovky v obehu

Táto položka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2020 dosahovala 114 761 mil. € (103 420 mil. € v roku 2019).

Poznámka 9 – Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Centrálne banky Eurosystému môžu pri pôžičkách cenných papierov v rámci programu PSPP akceptovať hotovostný kolaterál bez potreby jeho reinvestície. Tieto operácie v prípade ECB vykonáva špecializovaná inštitúcia. Rovnaké podmienky platia aj pre štátne cenné papiere nadobudnuté v rámci programu PEPP.

K 31. decembru 2020 predstavovala nesplatená hodnota takýchto kolateralizovaných pôžičiek cenných papierov poskytnutých úverovým inštitúciám v eurozóne 2 559 mil. € (1 325 mil. € v roku 2019). Prijatý hotovostný kolaterál bol prevedený na účty systému TARGET2. Keďže táto hotovosť zostala ku koncu roka neinvestovaná, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).^[41]

Poznámka 10 – Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 10.1 – Verejná správa

K 31. decembru 2020 táto položka predstavovala 10 012 mil. € (18 198 mil. € v roku 2019) a zahŕňala vklady Európskeho mechanizmu pre stabilitu a Európskeho nástroja finančnej stability („Reklasifikácie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 10.2 – Ostatné záväzky

K 31. decembru 2020 táto položka predstavovala 3 688 mil. € (2 268 mil. € v roku 2019). Táto položka zahŕňa aj vklady a finančné prostriedky prijaté ECB a uskutočnené účastníkmi systému EURO1 a RT1^[42] alebo v ich mene, ktoré sa používajú ako záručný fond v súvislosti so systémom EURO1 alebo na podporu vyrovnania v systéme RT1.

Poznámka 11 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách

K 31. decembru 2020 táto položka predstavovala 11 567 mil. € (7 245 mil. € v roku 2019). Najväčšou zložkou bola suma 4 685 mil. € (3 271 mil. € v roku 2019) pozostávajúca zo zostatkov národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET2 („Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému" v  časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Zvýšenie týchto zostatkov v roku 2020 zodpovedá čistému toku platieb od majiteľov účtov v krajinách eurozóny v prospech majiteľov účtov v krajinách mimo eurozóny, ktoré sa vyrovnávajú prostredníctvom systému TARGET2.

Súčasťou tejto položky bola aj suma 3 457 mil. € (3 350 mil. € v roku 2019) vyplývajúca zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku. Federálny rezervný systém v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v amerických dolároch prostredníctvom swapových transakcií s cieľom sprístupniť krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskutočňuje priebežné swapové transakcie s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje využívajú na operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch s protistranami Eurosystému formou reverzných transakcií. Priebežné swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnými centrálnymi bankami. Swapové transakcie s Federálnym rezervným systémom a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny tiež vedú k vzniku forwardových pohľadávok a záväzkov, ktoré sa evidujú na podsúvahových účtoch (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“).

Zostávajúcu časť tejto položky tvorí suma 3 425 mil. € (625 mil. € v roku 2019) vyplývajúca z nevyrovnaných pôžičiek cenných papierov v rámci programu PSPP a štátnych cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP poskytnutých nerezidentom eurozóny, pri ktorých bol prijatý hotovostný kolaterál prevedený na účty v systéme TARGET2 (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“).

Poznámka 12 – Záväzky v rámci Eurosystému

Poznámka 12.1 – Záväzky z prevodu devízových rezerv

Túto položku tvoria záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB pri vstupe týchto krajín do Eurosystému. Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. Vzhľadom na a) zvýšenie vážených podielov národných centrálnych bánk krajín eurozóny (ktoré do ECB previedli svoje devízové rezervy) na upísanom základnom imaní ECB v dôsledku vystúpenia Bank of England z ESCB a b) rozhodnutie Rady guvernérov o znížení pomeru podielov národných centrálnych bánk krajín eurozóny, čím celková výška devízových rezerv prevedených národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny zostáva na súčasnej úrovni, bola pohľadávka zodpovedajúca prevedeným devízovým rezervám upravená len marginálne. Výsledkom bol mierny pokles k 1. februáru 2020 o sumu 0,2 mil. €, ktorá bola národným centrálnym bankám krajín eurozóny vrátená.

Tieto záväzky sú úročené denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata (poznámka 23.3 „Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv“).

Poznámka 12.2 – Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)

V roku 2020 túto položku tvorili zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET2 a pohľadávka národných centrálnych bánk krajín eurozóny z predbežného rozdelenia zisku ECB („Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ a „Predbežné rozdelenie zisku“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zvýšenie čistého záväzku v systéme TARGET2 vyplývalo najmä z čistých nákupov cenných papierov v rámci programov PEPP a APP, ktoré boli vyrovnávané prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 (poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“). Okrem toho k zvýšeniu záväzku v roku 2020 prispelo aj zníženie vkladov, ktoré ECB prijala v úlohe peňažného sprostredkovateľa (poznámka 10.1 „Verejná správa“) a rozdelenie zisku ECB za rok 2019. Toto zvýšenie bolo čiastočne vyvážené úrokovými výnosmi z cenných papierov držaných na účely menovej politiky a zvýšením prijatého hotovostného kolaterálu za pôžičky cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a štátnych cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Pozície v systéme TARGET2, s výnimkou zostatkov vyplývajúcich z priebežných swapových transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v amerických dolároch, sa úročia denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému.

Poznámka 13 – Ostatné záväzky

Poznámka 13.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2020 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo výške 636 mil. € (709 mil. € v roku 2019) sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 13.2 – Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období

K 31. decembru 2020 túto položku tvorili nasledujúce zložky:

Poznámka 13.3 – Ostatné

K 31. decembru 2020 táto položka dosahovala 2 419 mil. € (2 188 mil. € v roku 2019). Jej súčasťou boli zostatky vo výške 507 mil. € (662 mil. € v roku 2019) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2020 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Táto položka zahŕňa aj záväzok z nájmu vo výške 199 mil. € (232 mil. € v roku 2019) („Nájom“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zahŕňa tiež čistý záväzok ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami zamestnancov^[43] a členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB. Zahrnuté sú aj dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov ECB.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

Súvaha
V súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými zamestnaneckými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov boli v súvahe vykázané tieto sumy:

V roku 2020 súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči zamestnancom vo výške 3 034 mil. € (2 497 mil. € v roku 2019) zahŕňala nefinancované dávky vo výške 364 mil. € (323 mil. € v roku 2019) súvisiace s nedôchodkovými dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad vo výške 44 mil. € (39 mil. € v roku 2019) sa vzťahuje výlučne na nefinancované opatrenia zabezpečujúce dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok po skončení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané v pasívnej položke „Účty precenenia“. V roku 2020 dosiahli straty z precenenia v rámci tejto pasívnej položky 1 067 mil. € (749 mil. € v roku 2019) (poznámka 15 „Účty precenenia“).

Zmeny záväzku zo stanovených dávok, aktív programu a výsledkov precenenia
Zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených dávok:

Celkové straty z precenenia vo výške 363 mil. € zo záväzku zo stanovených dávok v roku 2020 boli spôsobené predovšetkým zvýšením budúcej miery rastu dôchodkových dávok z 1,0 % v roku 2019 na 1,7 % v roku 2020. Okrem toho došlo k ďalšiemu poklesu diskontnej sadzby použitej na ocenenie z 1,2 % v roku 2019 na 1,1 % v roku 2020.

Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenými dávkami v prípade zamestnancov (v roku 2020):

Zisky z precenenia aktív programu v roku 2020 odzrkadľovali skutočnosť, že skutočný výnos na jednotky fondov bol vyšší než predpokladané úrokové výnosy z aktív programu na základe predpokladanej diskontnej sadzby.

Zmeny výsledkov precenenia v roku 2020:

Výkaz ziskov a strát
Vo výkaze ziskov a strát boli v roku 2020 vykázané tieto sumy:

Náklady súčasnej služby sa v roku 2020 zvýšili na 142 mil. € (92 mil. € v roku 2019), najmä v dôsledku zníženia diskontnej sadzby z 2,3 % v roku 2018 na 1,2 % v roku 2019.^[44]

Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedených v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválených Výkonnou radou na účely účtovania a vykazovania. Na výpočet záväzkov v rámci dávok po skončení pracovného pomeru a iných dlhodobých dávok boli použité tieto hlavné predpoklady:

Poznámka 14 – Rezervy

Táto položka pozostáva predovšetkým z rezervy na krytie finančných rizík, ktorá sa použije na krytie budúcich realizovaných a nerealizovaných strát, v rozsahu, ktorý Rada guvernérov uzná za potrebný. Výška a priebežná potreba tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje podľa toho, ako ECB hodnotí svoju expozíciu týmto rizikám a po zohľadnení viacerých ďalších faktorov. Výška rezervy, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde, nesmie prekročiť hodnotu základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

Po zohľadnení záverov hodnotenia expozícií ECB voči finančným rizikám a maximálnej povolenej výšky rezervy ECB na krytie finančných rizík sa Rada guvernérov rozhodla k 31. decembru 2020 do rezervy previesť 48 mil. €. Týmto prevodom sa znížil čistý zisk ECB za rok 2020 na 1 643 mil. € a objem rezervy sa zvýšil na 7 584 mil. €, čo zodpovedá hodnote základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny k tomuto dátumu.

Táto položka zahŕňa aj administratívne rezervy vo výške 57 mil. € (50 mil. € v roku 2019).

Poznámka 15 – Účty precenenia

Táto položka pozostáva najmä zo zostatkov z precenenia vyplývajúcich z nerealizovaných ziskov z aktív a pasív a podsúvahových nástrojov („Účtovanie výnosov“, „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, „Cenné papiere“ a „Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Zahŕňa aj precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru („Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 13.3 „Ostatné“).

Pokles stavu účtov precenenia spôsobilo predovšetkým oslabenie amerického doláru a japonského jenu voči euru v roku 2020. Tento pokles bol čiastočne vyvážený nárastom účtov precenenia zlata v dôsledku zvýšenia trhovej ceny zlata v roku 2020.

Na koncoročné precenenie boli použité tieto výmenné kurzy:

Poznámka 16 – Základné imanie a rezervy

Poznámka 16.1 – Základné imanie

Zmena kľúča na upisovanie základného imania ECB
Podľa článku 29 Štatútu ESCB sa vážené podiely národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB stanovujú na základe podielov príslušných členských štátov na celkovom počte obyvateľov a hrubom domácom produkte EÚ, zohľadňovaných rovným dielom.^[45] Tieto vážené podiely sa upravujú každých päť rokov, ako aj vždy pri zmene zloženia národných centrálnych bánk, ktoré sa na základnom imaní ECB podieľajú, t. j. národných centrálnych bánk členských štátov EÚ. V dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 a následného odchodu Bank of England z ESCB boli vážené podiely ostatných národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB s účinnosťou od 1. februára 2020 upravené nasledovne:

Základné imanie ECB
Upísané základné imanie ECB predstavuje 10 825 mil. €. ECB po odchode Bank of England z ESCB svoje upísané základné imanie ponechala nezmenené. Podiel Bank of England na upísanom základnom imaní ECB, ktorý predstavoval 14,3 %, bol prerozdelený medzi národné centrálne banky krajín eurozóny a ostatné národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny.

Splatené základné imanie ECB zostalo v roku 2020 tiež nezmenené na úrovni 7 659 mil. €, keďže splatený podiel Bank of England vo výške 58 mil. € prevzali ostatné národné centrálne banky. Národné centrálne banky krajín eurozóny uhradia zostatok svojich zvýšených upísaných podielov na základnom imaní ECB po odchode Bank of England z ESCB v dvoch ročných splátkach v nasledujúcich dvoch rokoch. Splatené základné imanie ECB sa tak zvýši zo 7 659 mil. € v roku 2020 na 8 270 mil. € v roku 2021 a 8 880 mil. € v roku 2022.

2.5 Podsúvahové nástroje

Poznámka 17 – Programy požičiavania cenných papierov

V rámci správy vlastných zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe požičiavania cenných papierov, na základe ktorej špecializovaná inštitúcia v mene ECB poskytuje pôžičky cenných papierov.

V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov okrem toho ECB umožnila požičiavanie svojich cenných papierov nadobudnutých v rámci prvého, druhého a tretieho programu CBPP, programov PSPP a PEPP, ako aj cenných papierov nakúpených v rámci programu SMP, ktoré sú zároveň akceptovateľné v rámci programu PSPP.^[46]

Pokiaľ tieto pôžičky cenných papierov nie sú realizované s uplatnením hotovostného kolaterálu, ktorý ku koncu roka zostáva neinvestovaný, zaznamenajú sa v podsúvahových účtoch.^[47] K 31. decembru 2019 dosahovali nevyrovnané pôžičky cenných papierov 17 214€ mil. € (10 076 mil. € v roku 2019). Z tejto sumy sa 12 615 mil. € (5 502 mil. € v roku 2019) vzťahovalo na poskytnuté pôžičky cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Poznámka 18 – Úrokové futures

K 31. decembru 2020 boli nevyrovnané nasledujúce devízové transakcie, vykázané v koncoročných trhových cenách:

Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 19 – Úrokové swapy

K 31. decembru 2020 neboli evidované žiadne nevyrovnané úrokové swapy, zatiaľ čo ku koncu roka 2019 boli nevyrovnané transakcie v teoretickej hodnote 703 mil. € (v koncoročných trhových kurzoch). Tieto transakcie sa uskutočňujú v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 20 – Devízové swapové a forwardové transakcie

Správa devízových rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie boli v roku 2020 uskutočnené v rámci správy devízových rezerv ECB. K 31. decembru 2020 boli v spojitosti s týmito transakciami vykázané nasledujúce pohľadávky a záväzky (v koncoročných trhových kurzoch):

Swapové dohody na dodanie likvidity
ECB má uzavreté recipročné swapové dohody s Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, Federal Reserve Bank of New York, Swiss National Bank a People’s Bank of China. Tieto swapové dohody umožňujú poskytovať a) likviditu v ktorejkoľvek z príslušných mien uvedených centrálnych bánk bankám v eurozóne, alebo b) likviditu v eurách finančným inštitúciám v jurisdikciách uvedených centrálnych bánk. Ďalšie swapové dohody na poskytovanie eurovej likvidity finančným inštitúciám v príslušných jurisdikciách boli uzavreté s Българска народна банка (Bulharská národná banka), Hrvatska narodna banka, Danmarks Nationalbank a Sveriges Riksbank. Účelom týchto dohôd je uspokojiť prípadné potreby likvidity a zamedziť tak potenciálnym poruchám trhu.

Pohľadávky a záväzky denominované v amerických dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2021 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v amerických dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 21 – Správa prijímaných a poskytovaných úverov

ECB v roku 2020 naďalej niesla zodpovednosť za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci strednodobej finančnej pomoci, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a úverovej dohody s Gréckom, ako aj za správu platieb v rámci dvoch úverov EFSF.

V roku 2020 EÚ okrem toho v reakcii na pandémiu COVID-19 poskytovala členským štátom úvery v rámci nového nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). ECB a národné centrálne banky čerpajúcich členských štátov EÚ podporovali Európsku komisiu pri správe týchto úverov.

ECB v roku 2020 spracúvala platby súvisiace so všetkými uvedenými operáciami.

Poznámka 22 – Podmienené záväzky z prebiehajúcich súdnych konaní

Proti ECB a ďalším inštitúciám EÚ bolo podaných viacero žalôb zo strany viacerých vkladateľov, akcionárov a majiteľov dlhopisov cyperských úverových inštitúcií. Žalobcovia tvrdia, že v dôsledku krokov, ktoré podľa nich viedli k reštrukturalizácii týchto úverových inštitúcií v rámci programu finančnej pomoci pre Cyprus v roku 2013, utrpeli finančné straty. Dva prípady, ktoré boli určené za skúšobné, v roku 2018 zamietol Všeobecný súd EÚ v podstate konania, pričom žalobcovia a Rada sa proti týmto rozsudkom odvolali. Rozsudkom zo 16. decembra 2020 Súdny dvor EÚ zamietol odvolania podané žalobcami v prvostupňovom konaní proti týmto dvom skúšobným prípadom, čím potvrdil rozsudky Všeobecného súdu (z roku 2018), ktorými boli zamietnuté žaloby o náhradu škody proti ECB. Očakáva sa, že o všetkých ostatných podobných prípadoch, ktoré boli pozastavené, sa rozhodne v súlade s konečným výsledkom skúšobných prípadov, a preto by aj tieto prípady mala vyhrať ECB. Tieto udalosti nadväzujú na súdne príkazy vydané Všeobecným súdom v roku 2014, ktorý vyhlásil dvanásť podobných prípadov za neprípustné v plnom rozsahu, a rozsudky Súdneho dvora v nadväznosti na súvisiace odvolania, ktorý v roku 2016 buď potvrdil neprípustnosť žalôb, alebo rozhodol v prospech ECB. Účasť ECB na procese vedúcom k uzavretiu programu finančnej pomoci bola obmedzená na poskytovanie technickej podpory v zmysle Zmluvy o ESM v súčinnosti s Európskou komisiou a vydanie nezáväzného stanoviska k návrhu cyperského zákona o riešení krízových situácií. ECB by preto v dôsledku týchto prípadov nemala utrpieť žiadne straty, a to najmä vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora v uvedených skúšobných prípadoch.

2.6 Poznámky k výkazu ziskov a strát

Poznámka 23 – Čisté úrokové výnosy

Poznámka 23.1 – Úrokové výnosy z devízových rezerv

Táto položka zahŕňa úrokové výnosy z čistých devízových rezerv ECB po odpočítaní úrokových nákladov:

Celkový pokles čistých úrokových výnosov v roku 2020 spôsobili predovšetkým nižšie úrokové výnosy z portfólia v amerických dolároch.

Poznámka 23.2 – Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka pozostáva z úrokových výnosov z podielu ECB vo výške 8 % na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 6.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). V roku 2020 boli tieto úrokové výnosy nulové vzhľadom na skutočnosť, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie zostala na úrovni 0 % v priebehu celého roka.

Poznámka 23.3 – Úročenie pohľadávok NCB z prevedených devízových rezerv

Túto položku tvorí úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). V roku 2020 bolo úročenie nulové vzhľadom na skutočnosť, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie bola na úrovni 0 % v priebehu celého roka.

Poznámka 23.4 – Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady

Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady v roku 2020:

Poznámka 24 – Realizované zisky/straty z finančných operácií

Čisté realizované zisky z finančných operácií v roku 2020:

Čisté realizované zisky zahŕňajú realizované zisky a straty z cenných papierov, úrokových futures a úrokových swapov. Nárast čistých realizovaných ziskov v roku 2020 spôsobili najmä vyššie realizované cenové zisky v dolárovom portfóliu v dôsledku nižších výnosov z cenných papierov v amerických dolároch v porovnaní s rokom 2019.

Poznámka 25 – Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií v roku 2020:

Rozsiahlejšie zníženie hodnoty v porovnaní s rokom 2019 bolo spôsobené nerealizovanými kurzovými stratami vyplývajúcimi z investícií do čínskeho jüanu. Priemerná obstarávacia cena týchto investícií bola znížená na úroveň výmenného kurzu ku koncu roka 2020 v dôsledku znehodnotenia tejto meny voči euru na podpriemernú úroveň.

Poznámka 26 – Čisté výnosy/náklady na poplatky a provízie

V roku 2020 výnosy v rámci tejto položky predstavovali najmä poplatky za dohľad. Náklady pramenili prevažne z poplatkov za úschovu.

Výnosy a náklady súvisiace s výkonom úloh dohľadu
ECB účtuje dohliadaným subjektom ročné poplatky na pokrytie nákladov spojených s výkonom svojich úloh v oblasti dohľadu. Po zavedení spätnej fakturácie podľa revidovaného rámca poplatkov^[48] v tomto roku sa poplatky určujú na základe skutočných ročných výdavkov na činnosti dohľadu v príslušnom poplatkovom období, upravených o preplatky/nedoplatky jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane uhradených úrokov z omeškania.^[49] V roku 2020 bude stanovená výška poplatkov naposledy ovplyvnená prebytkom prevedeným z predchádzajúceho poplatkového obdobia. Jednotlivé poplatky za dohľad sa fakturujú v druhom štvrťroku po skončení príslušného roka.

Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2020 predstavovali 535 mil. €. Ročné poplatky dohliadaných subjektov za rok 2020 však po úprave o a) prebytok vo výške 22 mil. € prevedený z poplatkového obdobia 2019 a b) sumu 1 mil. € zodpovedajúcu čistým preplatkom vráteným jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia a iným úpravám vrátane prijatých úrokov z omeškania platieb predstavujú 514 mil. € (poznámka 7.4 „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“)^[50].

ECB má tiež v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich z bankových predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB) právomoc ukladať dohliadaným subjektom administratívne sankcie. Takto vzniknuté príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy. Namiesto toho sa účtujú ako výnosy vo výkaze ziskov a strát ECB a rozdeľujú národným centrálnym bankám krajín eurozóny v rámci rozdeľovania zisku ECB. V roku 2020 nebol evidovaný žiadny príjem zo sankcií uložených dohliadaným subjektom.

Výnosy ECB súvisiace s výkonom úloh dohľadu v roku 2020:

Náklady spojené s bankovým dohľadom súvisia s výkonom priameho dohľadu nad významnými subjektmi, monitorovaním dohľadu nad menej významnými subjektmi a plnením horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Tvoria ich priame náklady generálnych riaditeľstiev bankového dohľadu ECB a relevantné náklady spojené s podpornými službami, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ECB v oblasti dohľadu, ako je prevádzka priestorov, riadenie ľudských zdrojov, administratívne služby, rozpočet a kontroling, účtovníctvo, právne služby, komunikácia a prekladateľské služby, interný audit, štatistické služby a služby IT.

V roku 2020 celkové skutočné náklady súvisiace s úlohami ECB v oblasti dohľadu, kryté ročnými poplatkami za dohľad, dosiahli 535 mil. € (537 mil. € v roku 2019). Mierny celkový pokles bol výsledkom nižších nákladov na externé poradenstvo, najmä v dôsledku uzavretia cieleného hodnotenia interných modelov (Targeted Review of Internal Models – TRIM), a cestovné náklady vzhľadom na podstatné obmedzenie dohľadu na mieste z dôvodu pandémie COVID-19. Toto zníženie nákladov bolo do značnej miery vyvážené vyššími personálnymi nákladmi v dôsledku nárastu priemerného počtu zamestnancov bankového dohľadu ECB.

Poznámka 27 – Výnosy z akcií a podielových účastí

V tejto položke sú vykázané dividendy z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) (poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“). V roku 2020 neboli prijaté žiadne dividendy (1 mil. € v roku 2019), keďže výročné valné zhromaždenie BIS schválilo návrh predstavenstva nerozdeľovať zisky BIS za obdobie 2019/2020.^[51]

Poznámka 28 – Ostatné výnosy

Rôzne ostatné výnosy v priebehu roka 2020 pochádzali najmä z príspevkov národných centrálnych bánk krajín eurozóny na krytie nákladov ECB súvisiacich so spoločnými projektmi Eurosystému.

Poznámka 29 – Personálne náklady

Personálne náklady v roku 2020:

Priemerný počet zamestnancov vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok^[52] predstavoval 3 923 (3 770 v roku 2019), z toho 356 v riadiacich funkciách (349 v roku 2019).

Nárast personálnych nákladov v roku 2020 zapríčinil predovšetkým vyšší priemerný počet zamestnancov ECB a vyššie náklady, najmä na dávky po skončení pracovného pomeru, v dôsledku nižšej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2020 (poznámka 13.3 „Ostatné“).

Odmeňovanie členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad
Členovia Výkonnej rady a členovia Rady pre dohľad zamestnaní v ECB poberajú základný plat a prídavky na bývanie. Prezident ECB má namiesto prídavku na bývanie k dispozícii rezidenciu. Členovia Výkonnej rady a predseda Rady pre dohľad dostávajú aj prídavok na reprezentáciu. Podľa podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky môžu mať členovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnosť, detské prídavky a školné. Plat podlieha zdaneniu v prospech EÚ, ako aj zrážkam odvodov na dôchodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdaniteľné a nezapočítavajú sa do nároku na dôchodok.

Členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad zamestnaným v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu) bol v roku 2020 vyplatený základný plat v nasledujúcej výške:^[53]

Celkový objem prídavkov vyplatených členom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 201 810€ (1 182 767€ v roku 2019).

Bývalým členom oboch rád sa po určitú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2020 tieto platby, súvisiace rodinné prídavky a odvody ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery bývalých členov oboch rád predstavovali 1 555 042 € (864 287 € v roku 2019). Ich nárast je spôsobený najmä počtom členov rady odchádzajúcich z ECB v rokoch 2019 a 2020.

Dôchodky, dávky po skončení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané bývalým členom rád a ich závislým osobám dosiahli 928 149€ (1 848 157€ v roku 2019).^[54]

Poznámka 30 – Administratívne náklady

Administratívne náklady v roku 2020:

Celkové zníženie administratívnych nákladov v roku 2020 bolo spôsobené najmä nižšími výdavkami na externé poradenstvo („Externé služby“) a pracovné cesty („Iné náklady“), najmä v súvislosti s úlohami dohľadu (poznámka 26 „Čisté príjmy/náklady z poplatkov a provízií“). Uvedený pokles bol čiastočne vyvážený vyššími nákladmi na IT v dôsledku výrazného dopytu po službách IT spojených s prácou na diaľku počas pandémie COVID-19.

Poznámka 31 – Služby súvisiace s výrobou bankoviek

Tieto náklady sú spojené najmä s nákladmi na cezhraničnú prepravu eurových bankoviek medzi tlačiarňami bankoviek a národnými centrálnymi bankami a nákladmi na dodanie nových bankoviek do národných centrálnych bánk a medzi nimi v prípade nedostatočných zásob bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.

3 Správa nezávislého audítora

Prezidentovi a Rade guvernérov
Európskej centrálnej banky

Frankfurt nad Mohanom

Správa k auditu finančných výkazov ECB za rok 2020

Stanovisko

Vykonali sme audit finančných výkazov Európskej centrálnej banky (ECB) za rok končiaci sa 31. decembra 2020 – zahrnutých v ročnej účtovnej závierke ECB – ktoré tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad hlavných účtovných pravidiel a ďalšie poznámky.

Priložené finančné výkazy podľa nášho názoru podávajú pravdivý a verný obraz finančnej situácie ECB k 31. decembru 2020 a výsledkov jej finančného hospodárenia za rok končiaci sa k uvedenému dátumu v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien.

Základ stanoviska

Audit sme vykonali v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. Naše povinnosti podľa týchto štandardov sú podrobnejšie opísané v našej správe v časti Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov. Od ECB sme nezávislí v súlade s nemeckými etickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na náš audit finančných výkazov a ktoré sú v súlade s Etickým kódexom pre účtovných odborníkov vydaným Radou pre medzinárodné etické štandardy (kódexom IESBA), a v súlade s týmito požiadavkami sme splnili aj naše ďalšie etické povinnosti. Sme presvedčení, že dôkazy získané v rámci vykonaného auditu sú dostatočným a primeraným základom na vyjadrenie nášho stanoviska.

Ostatné informácie

Za ostatné informácie zahrnuté v ročnej účtovnej závierke ECB je zodpovedná Výkonná rada ECB (Výkonná rada). Ostatné informácie tvoria všetky informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke ECB s výnimkou finančných výkazov ECB a našej správy audítora.

Na ostatné informácie sa naše stanovisko k finančným výkazom nevzťahuje a nevyjadrujeme k nim žiadne závery.

V súvislosti s naším auditom finančných výkazov je našou zodpovednosťou prečítať si ostatné informácie a posúdiť, či tieto informácie nie sú vo významnom nesúlade s finančnými výkazmi alebo našimi poznatkami, ktoré sme získali počas auditu, alebo sa inak nezdajú byť významne nesprávne.

Zodpovednosť Výkonnej rady a osôb poverených riadením za finančné výkazy

Výkonná rada zodpovedá za zostavenie a vernú prezentáciu finančných výkazov v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien, a za takú úroveň internej kontroly, akú Výkonná rada považuje za potrebnú na zostavenie finančných výkazov bez významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností.

Pri zostavovaní finančných výkazov Výkonná rada zodpovedá za zhodnotenie schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti, za zverejnenie, podľa potreby, skutočností súvisiacich s kontinuitou činnosti a za uplatňovanie účtovnej zásady kontinuity.

Osoby poverené riadením sú zodpovedné za monitorovanie procesu finančného vykazovania ECB.

Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov

Naším cieľom je získať primerané uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné – úmyselné či neúmyselné – nesprávnosti a vydať správu audítora, ktorá obsahuje naše stanovisko. Primerané uistenie predstavuje vysokú mieru uistenia, ktorá však nie je zárukou toho, že audit vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi zistí všetky prípadné významné nesprávnosti. Nesprávnosti môžu vzniknúť úmyselne alebo neúmyselne v dôsledku chyby a za významné sa považujú vtedy, ak sa dá primerane očakávať, že by mohli jednotlivo či súhrnne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov prijímané na základe týchto finančných výkazov.

V rámci plánovania a výkonu auditu v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame si profesionálny skepticizmus. Zároveň:

• Identifikujeme a posudzujeme riziká významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností vo finančných výkazoch, navrhujeme a vykonávame audítorské postupy na odstránenie týchto rizík a získavame audítorské dôkazy, ktoré poskytujú dostatočný a primeraný základ na vydanie nášho stanoviska. Riziko nezistenia úmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku podvodu je vyššie ako v prípade neúmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku chyby, keďže podvod môže zahŕňať kolúziu, falšovanie, zamlčanie skutočností, skresľovanie alebo obchádzanie systému internej kontroly.
• Oboznamujeme sa so systémom internej kontroly relevantným z pohľadu auditu s cieľom navrhnúť postupy auditu tak, aby boli primerané okolnostiam. Účelom tohto postupu však nie je vyjadrenie názoru na účinnosť systému internej kontroly ECB.
• Vyhodnocujeme vhodnosť použitých účtovných pravidiel a primeranosť účtovných odhadov a súvisiacich informácií poskytnutých manažmentom.
• Posudzujeme vhodnosť uplatňovania účtovnej zásady kontinuity vykazujúceho podniku zo strany manažmentu a na základe získaných audítorských dôkazov zvažujeme, či neexistuje významná neistota v súvislosti s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré by mohli vyvolať závažnú pochybnosť o schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti. Ak dospejeme k záveru, že existuje významná neistota, sme povinní v našej správe audítora upozorniť na súvisiace informácie zverejnené vo finančných výkazoch, alebo v prípade neadekvátnosti týchto informácií upraviť naše stanovisko. Naše závery vychádzajú z audítorských dôkazov získaných do dátumu našej správy audítora.
• Hodnotíme celkovú prezentáciu, štruktúru a obsah finančných výkazov vrátane zverejnených informácií a zvažujeme, či finančné výkazy predstavujú podkladové transakcie a udalosti spôsobom, ktorý zabezpečuje vernú prezentáciu.

S osobami poverenými riadením sme povinní komunikovať okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných zisteniach auditu vrátane prípadných významných nedostatkov systému internej kontroly zistených počas auditu.

Frankfurt nad Mohanom 10. februára 2021

Baker Tilly GmbH & Co. KG
Wirtschaftsprüfungsgesellschaft

(Düsseldorf)

4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát

Táto poznámka nie je súčasťou finančných výkazov ECB za rok 2020.

V zmysle článku 33 Štatútu ESCB sa čistý zisk ECB rozdeľuje v tomto poradí:

1. suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,
2. zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom.^[55]

Prípadnú stratu ECB môže vyrovnať zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.^[56]

Čistý zisk ECB za rok 2020 dosiahol 1 643 mil. €. Na základe rozhodnutia Rady guvernérov došlo 29. januára 2021 k predbežnému rozdeleniu zisku vo výške 1 260 mil. € národným centrálnym bankám krajín eurozóny. Rada guvernérov okrem toho rozhodla o rozdelení zostávajúceho zisku vo výške 383 mil. € národným centrálnym bankám krajín eurozóny.