TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 12. septembra 2024

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – o 25 bázických bodov. Na základe nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného vývoja, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky je v tejto fáze primerané prijať ďalší krok v zmierňovaní stupňa reštrikcie menovej politiky.

Aktuálne údaje o inflácii celkovo zodpovedajú očakávaniam a najnovšie projekcie odborníkov ECB potvrdzujú predchádzajúci výhľad vývoja inflácie. Podľa nich má celková inflácia dosahovať v priemere 2,5 % v roku 2024, 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026, rovnako ako podľa júnových projekcií. V neskoršej časti tohto roka má inflácia opäť vzrásť, sčasti v dôsledku eliminácie predchádzajúcich prudkých znížení cien energií z výpočtu ročných mier. Následne má v druhej polovici budúceho roka klesať smerom k našej cieľovej hladine. V prípade jadrovej inflácie došlo v projekciách na roky 2024 a 2025 k miernej revízii nahor, ktorá vyplýva z vyššej než očakávanej inflácie cien služieb. Odborníci ECB zároveň naďalej počítajú s rýchlym znižovaním jadrovej inflácie, z 2,9 % v tomto roku na 2,3 % v roku 2025 a 2,0 % v roku 2026.

Domáca inflácia zostáva vysoká vzhľadom na naďalej zvýšené tempo rastu miezd. Tlak nákladov práce však ustupuje, pričom časť vplyvu vyšších miezd na infláciu absorbujú zisky. Podmienky financovania zostávajú reštriktívne a hospodárska aktivita je naďalej tlmená, čo je odrazom nízkej súkromnej spotreby a investičnej aktivity. Podľa odborníkov ECB má tempo hospodárskeho rastu dosahovať 0,8 % v roku 2024, a následne vzrásť na 1,3 % v roku 2025 a 1,5 % v roku 2026. V porovnaní s júnovými projekciami to predstavuje miernu revíziu nadol, najmä v dôsledku nižšieho príspevku domáceho dopytu v nasledujúcich štvrťrokoch.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke. V zmysle oznámenia z 13. marca 2024 nadobudnú od 18. septembra účinnosť určité zmeny operačného rámca implementácie menovej politiky. Hlavnou zmenou je stanovenie rozpätia medzi úrokovou sadzbou hlavných refinančných operácií a jednodňových sterilizačných operácií na 15 bázických bodov. Rozpätie medzi sadzbou jednodňových refinančných operácií a hlavných refinančných operácií zostáva nezmenené na úrovni 25 bázických bodov.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodársky rast v druhom štvrťroku dosiahol 0,2 %, po 0,3 % v prvom štvrťroku, a zaostal tak za poslednými projekciami. Hlavným zdrojom rastu bol čistý vývoz a výdavky verejnej správy. Súkromná domáca spotreba zaznamenala pokles vzhľadom na nižšiu spotrebu domácností, krátenie podnikových investičných výdavkov a znižovanie investícií do nehnuteľností na bývanie. Zatiaľ čo sektor služieb rast podporoval, príspevok priemyslu a stavebníctva bol záporný. Podľa ukazovateľov odvodených z výsledkov prieskumov hospodárske oživenie naďalej brzdia určité nepriaznivé vplyvy.

Časom očakávame zintenzívnenie oživenia vďaka rastu reálneho príjmu, ktorý domácnostiam umožní zvýšiť spotrebu. Postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by malo podporiť spotrebu a investície. Pri raste svetového dopytu by mal k oživeniu naďalej prispievať i vývoz.

Situácia na trhu práce je naďalej stabilná. Miera nezamestnanosti v júli zostala zhruba nezmenená na úrovni 6,4 %. Rast zamestnanosti sa zároveň spomalil z 0,3 % v prvom štvrťroku na 0,2 % v druhom štvrťroku. Aktuálne ukazovatele z prieskumov poukazujú na ďalšie zmiernenie dopytu po pracovnej sile, pričom miera voľných pracovných miest klesla bližšie k úrovni spred pandémie.

Rozpočtové a štrukturálne politiky by sa mali zameriavať na zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti ekonomiky, čo by pomohlo zvýšiť potenciálny rast a znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte. Správa Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti a správa Enrica Lettu o posilňovaní jednotného trhu zdôrazňujú naliehavú potrebu reforiem a navrhujú konkrétne opatrenia. Dôkladná, transparentná a bezodkladná implementácia reformovaného rámca správy ekonomických záležitostí EÚ pomôže vládam trvalo znížiť rozpočtový deficit a dlh. Vlády by v tomto smere mali prijať rozhodné kroky vo svojich strednodobých plánoch rozpočtových a štrukturálnych opatrení.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v auguste klesla z júlových 2,6 % na 2,2 %. Ceny energií ročne klesli o 3,0 %, po náraste o 1,2 % v predchádzajúcom mesiaci. Inflácia cien potravín v auguste mierne stúpla na 2,4 %. Inflácia cien tovarov a inflácia cien služieb sa vyvíjali opačnými smermi. Inflácia cien tovarov klesla z júlových 0,7 % na 0,4 %, zatiaľ čo inflácia cien služieb vzrástla zo 4,0 % na 4,2 %.

Väčšina ukazovateľov základnej inflácie v júli zostala v podstate nezmenená. Domáca inflácia klesla len mierne z júlových 4,5 % na 4,4 % v prostredí silných cenových tlakov prameniacich najmä zo mzdového vývoja. Rast dojednaných miezd zostane počas zvyšku roka vysoký a nestály vzhľadom na významnú úlohu jednorazových platieb v niektorých krajinách a postupný priebeh mzdových úprav. Celkový rast nákladov práce sa zároveň zmierňuje. Rast kompenzácií na zamestnanca v druhom štvrťroku znova klesol na 4,3 % – štvrtý pokles po sebe – a podľa projekcií odborníkov ECB sa má v budúcom roku opäť výrazne spomaliť. Napriek nízkej produktivite jednotkové náklady práce v druhom štvrťroku rástli menej výrazne – o 4,6 % oproti 5,2 % v prvom štvrťroku. Odborníci ECB počas horizontu projekcií očakávajú ďalšie znižovanie jednotkových nákladov práce vďaka pomalšiemu rastu miezd a oživeniu produktivity. V neposlednom rade sú inflačné účinky vyšších nákladov práce naďalej čiastočne kompenzované ziskami.

Proces dezinflácie by mal byť podporovaný ústupom tlakov prameniacich z nákladov práce a postupným premietaním predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky do spotrebiteľských cien. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje v okolí 2 %, pričom trhové ukazovatele od nášho júlového zasadania klesli bližšie k tejto úrovni.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Hospodársky rast eurozóny by mohol spomaliť nižší dopyt po vývoze z eurozóny, spôsobený napríklad slabšou svetovou ekonomikou či eskaláciou obchodného napätia medzi hlavnými ekonomikami. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe sú hlavnými zdrojmi geopolitických rizík, ktoré môžu oslabiť dôveru podnikov a domácností v budúcnosť a narušiť svetový obchod. Rast by tiež mohol byť pomalší, ak sa oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. Hospodársky rast by mohol byť rýchlejší, ak by v porovnaní s očakávaniami inflácia klesala rýchlejšie, rast dôvery a reálnych príjmov viedol k vyššiemu nárastu spotreby, alebo svetová ekonomika rástla výraznejšie.

Inflácia by mohla prognózované hodnoty prekročiť v prípade vyššieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. Medzi riziká vyššej inflácie patrí i zvýšené geopolitické napätie, ktoré by mohlo viesť k nárastu cien energií a nákladnej prepravy v krátkodobom horizonte a narušiť svetový obchod. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by okrem toho mohli spôsobiť nárast cien potravín. Inflácia však môže byť aj nižšia, ak tlmiaci účinok menovej politiky na dopyt prekročí očakávania alebo ak dôjde k nepredvídanému zhoršeniu hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové sadzby od nášho júlového zasadania výrazne klesli, najmä v dôsledku slabšieho výhľadu svetového rastu a zníženia obáv spojených s inflačnými tlakmi. Napätie na svetových trhoch v priebehu leta vyvolalo prechodné sprísnenie podmienok financovania v rizikovejších segmentoch trhu.

Náklady financovania celkovo zostávajú reštriktívne vzhľadom na pokračujúce pôsobenie predchádzajúceho zvyšovania našich menovopolitických sadzieb v transmisnom reťazci. Priemerná úroková sadzba nových podnikových úverov a priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov zostali v júli vysoké, na úrovni 5,1 % a 3,8 %.

V prostredí nízkeho dopytu úverový rast naďalej stagnuje. Objem bankových úverov poskytovaných podnikom v júli ročne vzrástol o 0,6 %, o niečo menej ako v júni, zatiaľ čo úvery domácnostiam mierne stúpli o 0,5 %. Menový agregát M3 v júli vzrástol o 2,3 %, rovnako ako v júni.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií o 25 bázických bodov. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.