Pamätník v areáli Grossmarkthalle
Obeť holokaustu rozpráva svoj príbeh
Edith Erbrichová prežila holokaust. V roku 1945 bola spolu s príbuznými deportovaná z Grossmarkthalle do koncentračného tábora a geta z obdobia holokaustu Terezín. Je jednou z mála preživších, ktorí sa vrátili do Frankfurtu. Dnes pamätník pravidelne navštevuje.
Vypočujte si jej príbehRoky 1941 – 1945 predstavujú temnú kapitolu v histórii Grossmarkthalle. Jej suterén v tom čase slúžil ako zhromaždisko židovských obyvateľov pred ich deportáciou. Viac ako 10 000 členov frankfurtskej židovskej obce tu nastúpilo na vlaky smerujúce do koncentračných táborov. Fotogaléria
Už v roku 2001 sa ECB spolu s frankfurtskou židovskou obcou rozhodli vyhlásiť medzinárodné výberové konanie na návrh pamätníka. Výberové konanie následne prebehlo v rokoch 2009 až 2011 pod vedením mesta Frankfurt nad Mohanom, v úzkej spolupráci s frankfurtskou židovskou obcou a ECB. Víťazný návrh architektonickej kancelárie KatzKaiser úspešne spája zachované fragmenty dejín do príbehu, ktorý vyjadruje komplexnosť deportácií bez toho, aby odvádzal pozornosť od samotného miesta. Platí to tak o samotnom zločine – deportáciách – ako aj o byrokratickom procese v jeho pozadí.
Chodník, stavidlo a koľajnice na verejnom pozemku
Časť pamätníka prístupná verejnosti leží na pozemku východne od Grossmarkthalle, kde bol medzi štvrťou Ostend a riekou Mohan vybudovaný chodník pre chodcov a cyklistov. Tento nový verejný chodník je spolu s pôvodnými koľajnicami a stavidlom vedľa neho pripomienkou deportácie židovských žien, mužov a detí. Zachovaný bol aj peší nadchod, na ktorom sa ľudia lúčili so svojimi milovanými alebo sa len zo zvedavosti prizerali.
Rampa a suterén v priestoroch ECB
Od východnej hranice pozemku vedie do podzemných priestorov Grossmarkthalle betónová rampa, ktorá predstavuje pôvodný vstup do suterénu a zároveň vytvára terénny zlom. Rampu lemujú betónové steny. Sklenená tabuľa na hranici pozemku, ktorá okoloidúcim ponúka pohľad na vchod do suterénu, je zároveň priezorom do „hlbín histórie“. Miestnosť v suteréne, v ktorej boli ľudia pred deportáciou držaní, zostala v takmer pôvodnom stave a tvorí autentickú súčasť pamätníka. Svedectvá obetí a pozorovateľov vyryté do rôznych častí pamätníka dávajú návštevníkom a okoloidúcim príležitosť nahliadnuť na deportácie z viacerých uhlov pohľadu. Zámerom je, aby ľudia na tieto informácie natrafili náhodne počas prechádzky zeleným pásom, bez toho, aby prehliadku pamätníka plánovali.