Smerovanie krokov na riešenie otázky klimatických zmien

Blogový príspevok prezidentky ECB Christine Lagardovej

Frankfurt nad Mohanom 4. novembra 2021

Čas konať

Samit COP26, ktorý sa koná tento týždeň v Glasgowe, je významnou príležitosťou vytýčiť si jasnú cestu smerom k bezuhlíkovému svetu. Eliminácia emisií uhlíka predstavuje jediný spôsob, ako odvrátiť katastrofickú zmenu klímy. Priestor uskutočniť tento prechod dostatočne rýchlo, aby sa naplnili ciele Parížskej dohody, sa rýchlo uzatvára. Čo je však dôležité, ešte stále existuje.

Vierohodné spôsoby ekologickej transformácie

Prechod na ekologické hospodárstvo môže byť spojený s určitými nákladmi, zároveň však prináša príležitosti. Technologický pokrok výrazne znížil cenu solárnej energie, ktorá dnes patrí k vôbec najlacnejším zdrojom elektriny. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by sa dokonca viac ako polovica dodatočnej redukcie emisií potrebnej na splnenie cieľov Parížskej dohody dala dosiahnuť bez ďalších nákladov pre odberateľov elektriny.^[1]

V súčasnosti sa však nemôžeme spoliehať výlučne na obnoviteľné zdroje energie. Nevyhnutné technológie okrem toho v niektorých sektoroch zatiaľ nie sú dostatočne vyspelé. Nevieme s istotou, ako bude naša ekonomika vyzerať o tridsať rokov, ani ako presne nás budú klimatické zmeny ovplyvňovať v budúcnosti.

Táto neistota môže byť paralyzujúca, najmä ak je spojená s mylnou predstavou, že ako jednotlivci nedokážeme zmeniť nič, alebo že na zmenu je už príliš neskoro. K riešeniu tejto otázky však môže prispieť každý z nás.

Centrálne banky si za posledné desaťročia uvedomili, že dôveryhodný inflačný cieľ môže pomôcť smerovať očakávania v ekonomike. Podobne aj vlády môžu ľudí a podniky motivovať, aby prijímali zmysluplné a koordinované kroky na zmierňovanie klimatických zmien, a to stanovením zrozumiteľných a vierohodných spôsobov ekologickej transformácie. Pomocou konkrétnych cieľov je možné dlhú a zložitú cestu rozdeliť na ľahšie zvládnuteľné etapy.

Tieto spôsoby ekologickej transformácie si čiastočne vyžadujú oceňovanie uhlíkových emisií, ktoré v plnej miere odráža ich súčasné a budúce environmentálne a sociálne náklady. K tomu však momentálne máme ešte ďaleko. O to horšie je, že v roku 2020 fosílne palivá ťažili z explicitných subvencií vo výške 450 mld. USD.^[2] Prudký nárast cien energií môže zasiahnuť predovšetkým najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Preto je nevyhnutná dôkladne premyslená transformácia, ktorá zaručuje spravodlivé rozdelenie výhod.

Uvedené spôsoby transformácie si tiež vyžadujú zásadné technologické inovácie a investície do zmierňovania klimatických zmien. Verejné investície môžu byť katalyzátorom súkromných investícií, pričom finančný sektor v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu. Finančné inštitúcie by mali v plánoch transformácie uviesť, ako sa zamýšľajú prispôsobiť bezuhlíkovému hospodárstvu. Príkladom je aliancia Glasgow Financial Alliance for Net Zero^[3], ktorá už v tejto oblasti prijíma prvé kroky. Zverejňovanie úplných, medzinárodne porovnateľných a overiteľných údajov môže pomôcť zabezpečiť tok prostriedkov tam, kde sú najviac potrebné, a zároveň predísť riziku tzv. greenwashingu.

Záväzok ECB podieľať sa na boji proti klimatickým zmenám

Zodpovednosť nesú aj centrálne banky. Vplyv prírodných katastrof a ekologickej transformácie na infláciu sa priamo dotýka hlavného mandátu ECB, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Klimatickým zmenám preto venujeme čoraz väčšiu pozornosť.^[4] Predstavujú riziko aj pre banky, na ktoré dohliadame, ako aj súvahu ECB.

Tieto obavy však neznepokojujú len nás. Približne 100 centrálnych bánk a orgánov dohľadu z celého sveta spolupracuje v rámci siete pre ekologizáciu finančného systému^[5], ktorej cieľom je prispievať k rozvoju riadenia klimatických a environmentálnych rizík v rámci finančného sektora a mobilizovať financie na podporu ekologickej transformácie.

ECB včera zverejnila svoj záväzok prispievať v rámci oblastí jej zodpovednosti k rozhodným krokom tvorcov politík zameraným na implementáciu Parížskej dohody a zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien.^[6] V nadväznosti na nedávnu revíziu našej stratégie menovej politiky, v rámci ktorej boli klimatické zmeny dôležitým aspektom^[7], sme zaviedli ambiciózny akčný plán, ktorý usmerňuje našu prácu v tejto oblasti^[8].

Náš celosystémový klimatický záťažový test poukazuje na výhody skorého riešenia otázky klimatických zmien.^[9] Nad krátkodobými nákladmi na ekologickú transformáciu v dlhodobom horizonte jednoznačne prevažujú výhody prevencie nákladných katastrof, ako sú lesné požiare, horúčavy a suchá. Našu cestu k dosiahnutiu nulovej bilancie emisií v roku 2050 by mohli pomôcť usmerňovať jasnejšie čiastkové ciele.

Ako ďalej?

Dnes máme skutočnú možnosť voľby. V rámci obnovy a transformácie našich ekonomík po kríze spôsobenej pandémiou sa nám ponúka príležitosť prejsť na bezuhlíkové hospodárstvo. Cesta vpred sa môže zdať náročná, ale cieľ poznáme a jej väčšia časť je dobre označená. Prechod k bezuhlíkovému svetu je jediný spôsob, ako zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre všetkých. Ako povedal Antoine de Saint-Exupéry, čas konať je teraz. Nikdy nie je neskoro niečo spraviť.

Tento blogový príspevok vyšiel v nasledujúcich publikáciách: Der Standard (Rakúsko), Le Soir a De Morgen (Belgicko), 24 Chasa (Bulharsko), Jutarnji list (Chorvátsko), Phileleftheros (Cyprus), Postimees (Estónsko), Helsingin Sanomat (Fínsko), Les Echos (Francúzsko), Frankfurter Allgemeine Zeitung (Nemecko), Ta Nea (Grécko), Irish Times (Írsko), La Repubblica (Taliansko), Delfi.lv (Lotyšsko), LRT, Verslo žinios, 15 min.lt a Delfi.lt (Litva), Times of Malta (Malta), Jornal de Negócios (Portugalsko), Denník N (Slovensko), Delo (Slovinsko) a El País (Španielsko).