Čo znamená program nákupu aktív?

22. januára 2015 (aktualizované 25. novembra 2022)

Ako program nákupu aktív pomohol ECB plniť jej mandát – udržiavať cenovú stabilitu?

ECB sleduje symetrický inflačný cieľ, čo znamená, že záporné i kladné odchýlky inflácie od cieľa na úrovni 2 % považuje za rovnako nežiaduce. Keď hrozí, že inflácia bude príliš dlho na príliš nízkej úrovni, a keď sú krátkodobé úrokové miery v blízkosti svojej spodnej hranice, samotné úrokové sadzby centrálnej banke nestačia na to, aby mieru inflácie posunula na úroveň bližšiu 2 %. V záujme plnenia svojho mandátu musí ECB využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane nákupu aktív.

Aké sú výhody programu nákupu aktív?

ECB má jasný mandát: udržiavať cenovú stabilitu. Program nákupu aktív jej pomohol vrátiť mieru inflácie na úroveň, ktorá je v súlade s jej inflačným cieľom. Zároveň pomohol zlepšiť prístup podnikov v Európe k úverom a podporil investičnú aktivitu a tvorbu pracovných miest. Tým podporil celkový hospodársky rast, čo je základný predpoklad stabilizácie miery inflácie na úrovni 2 %.

Je program nákupu aktív v súlade so zákonom?

Áno. ECB vykonáva menovú politiku v eurozóne. Svoj mandát, ktorým je cenová stabilita, plní prostredníctvom nástrojov vymedzených v zmluvách EÚ. Priame nákupy obchodovateľných nástrojov sú výslovne uvedené v článku 18.1 Štatútu ESCB. Patrí sem aj možnosť nákupu nástrojov ako sú štátne dlhopisy, za predpokladu ich nákupu na sekundárnom trhu od investorov, nie na primárnom trhu priamo od členských štátov. To, že nákup aktív v rámci výkonu menovej politiky patrí do právomoci ECB, potvrdil aj Európsky súdny dvor.

Ide v prípade programu nákupu aktív o menové financovanie?

ECB dôsledne dodržiava zákaz menového financovania tým, že neuskutočňuje nákupy na primárnom trhu. Dlhopisy nakupuje až po stanovení trhovej ceny, čím zabezpečuje, aby nedošlo k narušeniu trhového oceňovania rizika. ECB navyše stanovila viacero dodatočných ochranných mechanizmov týkajúcich sa povahy, objemu a načasovania nákupu aktív.

Je ECB jediná centrálna banka, ktorá uskutočňovala nákup aktív?

Priame nákupy, často označované ako kvantitatívne uvoľňovanie (quantitative easing – QE), v rámci výkonu menovej politiky realizovali mnohé centrálne banky. Využili ich napríklad Federálny rezervný systém, Bank of England a Bank of Japan. Operácie na voľnom trhu sú jedným zo základných nástrojov centrálnych bánk, aj za normálnych okolností. Priame nákupy sú vhodným nástrojom predovšetkým vtedy, keď už nie je možné ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Centrálnym bankám môžu pomôcť pri plnení ich mandátu. V prípade ECB to znamená udržiavanie cenovej stability a tým podporu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

Nie sú však národné centrálne banky v dôsledku programu nútené akceptovať straty? Nie je to v rozpore s jednotnou menovou politikou?

Niektoré riziká programu sa v rámci Eurosystému nezdieľajú, ale nesú ich jednotlivé národné centrálne banky. ECB sa zaväzuje dodržiavať zásadu zdieľania rizík a preto sa na 20 % objemu nákupov vzťahuje režim plného zdieľania rizika. Toto opatrenie zmierňuje obavy z potenciálnych neúmyselných fiškálnych dôsledkov.

Podľa Štatútu ESCB rozhoduje o spôsobe a rozsahu zdieľania strát v rámci Eurosystému Rada guvernérov. Interné mechanizmy zdieľania strát v žiadnom prípade neohrozujú jednotnosť našej menovej politiky. Na nákupe aktív sa zúčastňujú všetky národné centrálne banky a ECB. Bol stanovený konkrétny celkový objem, pričom ECB nákupy centrálne koordinuje. Nákupy sú nastavené tak, aby zabezpečili cenovú stabilitu v eurozóne ako celku. Pritom sa zohľadňuje jedinečná inštitucionálna štruktúra eurozóny, v ktorej napriek jednotnej mene a jednotnej menovej politike každá z členských krajín vedie vlastnú rozpočtovú a hospodársku politiku. Tieto podmienky sú vytvorené „na mieru“ programu APP a zaručujú najvyššiu mieru účinnosti, pretože zohľadňujú našu inštitucionálnu štruktúru.

Má program nákupov pomôcť konkrétnym krajinám?

Program APP mal nasmerovať infláciu a inflačné očakávania v eurozóne ako celku naspäť na úroveň bližšiu cieľu ECB. Neznižuje dlh v žiadnej konkrétnej krajine.