Produktivita, inovácie a technologický pokrok

Ako funguje rast ekonomiky

Našou úlohou je udržiavať ceny stabilné. To si okrem iného vyžaduje poznať spôsob fungovania a rastu ekonomiky. V porovnaní s dobou mladosti našich starých rodičov je dnes ekonomika oveľa rozvinutejšia. Telegraf a písací stroj napríklad uvoľnili miesto smartfónom a internetu. Každá generácia prichádza s kreatívnymi nápadmi a novými pracovnými postupmi, ktoré fungovanie ekonomiky zefektívňujú.

Význam produktivity

Jedným z konceptov, ktoré nám všetky tieto zmeny pomáhajú pochopiť, je produktivita. Stručne povedané, produktivita vyjadruje, koľko úsilia je potrebné vynaložiť, aby sme niečo vytvorili alebo vyrobili – to znamená napríklad objem práce vykonanej v priebehu dňa alebo rýchlosť montážnych strojov v závode. Rast produktivity znamená, že sa zlepšujú naše výrobné postupy. Základom tohto procesu sú inovatívne nápady a nové technológie.

Pri prijímaní rozhodnutí máme na zreteli ekonomiku

Tempo rastu ekonomiky v priebehu času do značnej miery závisí od dvoch faktorov: od miery rastu populácie a od rýchlosti zvyšovania produktivity. Keďže pri prijímaní menovopolitických rozhodnutí máme ekonomiku na zreteli, Rada guvernérov v rámci revízie stratégie menovej politiky diskutovala aj o produktivite, inováciách a technologickom pokroku.

Veľké zmeny v ekonomike

Naša populácia už nerastie takým tempom ako kedysi. To znamená, že na zrýchlenie rastu ekonomiky naša spoločnosť musí byť produktívnejšia. Táto úloha je dôležitá, pretože ekonomika prechádza veľkými zmenami, ktoré sťažujú udržiavanie cenovej stability.

Ľudia napríklad žijú dlhšie a viac sporia, aby mohli na dôchodku žiť pohodlne. Od finančnej krízy ľudia investujú radšej do bezpečných než rizikových aktív. Ekonomika rastie pomalšie ako v minulosti, v dôsledku čoho sa podniky pozerajú do budúcnosti menej optimisticky a znižujú objem investícií.

Pokles „prirodzenej úrokovej sadzby“

Tieto zmeny sú mimo kontroly centrálnych bánk. Spolu s ďalšími zmenami však vedú k poklesu tzv. „prirodzenej úrokovej sadzby“. Je to úroková sadzba, pri ktorej ekonomika funguje hladko a inflácia – miera zmeny celkovej hladiny cien tovarov a služieb v priebehu času – zostáva stabilná. Ak centrálne banky zvýšia svoje úrokové sadzby nad úroveň prirodzenej sadzby, dôjde k spomaleniu hospodárskeho rastu a inflácia má tendenciu klesať. Ak svoje sadzby znížia pod túto úroveň, výsledkom je podpora hospodárskeho rastu, pričom inflácia má tendenciu rásť.

Keďže priestor na znižovanie úrokových sadzieb je obmedzený, pokles prirodzenej úrokovej sadzby znamená, že centrálne banky majú na stimuláciu ekonomiky len pomocou politiky úrokových sadzieb obmedzené možnosti. Je to jeden z dôvodov, prečo ECB podobne ako iné centrálne banky vo svete zaviedla nové nástroje menovej politiky. Pomáhajú nám udržiavať cenovú stabilitu.

Rýchlejší rast produktivity však dokáže prispieť k rastu prirodzenej úrokovej sadzby. To centrálnym bankám zväčší priestor na podporu ekonomiky politikou úrokových sadzieb a zároveň umožní udržiavať infláciu pod kontrolou.

Mieru našej produktivity môžu svojimi rozhodnutiami ovplyvniť vlády jednotlivých krajín. Môžu napríklad vynaložiť prostriedky na investície do nových technológií, ktoré zjednodušia výrobu tovarov alebo zefektívnia pracovné postupy. Môžu podporovať vzdelávanie, výskum a vývoj, alebo prijímať nové zákony na uľahčenie podnikania alebo zakladania nových podnikov. Tieto rozhodnutia môžu zvýšiť produktivitu v ekonomike a podporiť v priebehu času jej rast.