TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 27. októbra 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Týmto v poradí tretím významným zvýšením menovopolitických sadzieb výrazne znižujeme rozsah akomodácie menovej politiky. Cieľom prijatia dnešného rozhodnutia a očakávaného ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb je zabezpečenie včasného návratu inflácie k nášmu strednodobému inflačnému cieľu na úrovni 2 %. Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú vychádzať z výhľadu ďalšieho vývoja inflácie a hospodárstva a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.

Inflácia je naďalej príliš vysoká a nad úrovňou nášho cieľa zostane dlhší čas. V septembri dosiahla inflácia v eurozóne 9,9 %. Príčinou šírenia cenových tlakov a zvýšenia inflácie v posledných mesiacoch sú prudko rastúce ceny energií a potravín, ponukové obmedzenia a postpandemické oživenie dopytu. Naša menová politika sa zameriava na znižovanie podpory dopytu a ochranu pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní.

Rada guvernérov sa tiež rozhodla zmeniť podmienky tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III). Počas akútnej fázy pandémie tento nástroj zohrával kľúčovú úlohu v tlmení rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu. Vzhľadom na nečakaný a mimoriadny rast inflácie je v súčasnosti potrebná jeho rekalibrácia, aby zodpovedal všeobecnejšiemu procesu normalizácie menovej politiky, a aby sa posilnila transmisia účinku zvyšovania menovopolitických sadzieb do podmienok poskytovania bankových úverov. Rozhodli sme sa preto s účinnosťou od 23. novembra 2022 upraviť úrokové sadzby operácií TLTRO III a bankám ponúknuť dodatočné termíny na dobrovoľné predčasné splatenie.

A napokon, v záujme lepšieho zosúladenia úročenia povinných minimálnych rezerv s podmienkami na peňažnom trhu sme sa rozhodli povinné minimálne rezervy vedené úverovými inštitúciami v Eurosystéme úročiť sadzbou jednodňových sterilizačných operácií ECB.

Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali, sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke. Podrobné informácie o zmenách podmienok operácií TLTRO III sú v osobitnej tlačovej správe, ktorá má byť zverejnená o 15:45 h SEČ. Ďalšia tlačová správa s technickými informáciami o zmene úročenia povinných minimálnych rezerv bude zverejnená v rovnakom čase, o 15:45 h SEČ.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne vysvetlím našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska aktivita v eurozóne sa v treťom štvrťroku tohto roka pravdepodobne výrazne spomalila, pričom počas zvyšku roka a na začiatku budúceho roka očakávame jej ďalšie oslabovanie. Vysoká inflácia spôsobuje pokles reálnych príjmov spotrebiteľov a rast nákladov podnikov, čím naďalej tlmí spotrebu a výrobu. Situáciu ďalej zhoršujú závažné narušenia dodávok zemného plynu, pričom na ekonomiku dolieha i rýchly pokles spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery. Po štvrťrokoch vysokého dopytu po službách súvisiaceho so znovuotvorením sektorov najviac zasiahnutých obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou v súčasnosti dochádza k jeho spomaľovaniu. Ukazovatele vyplývajúce z výsledkov prieskumov nových objednávok vo výrobnom sektore klesajú. Spomaľuje sa i rast svetovej hospodárskej aktivity, a to vzhľadom na pretrvávajúcu geopolitickú neistotu, spôsobenú predovšetkým neoprávnenou ruskou vojnou proti Ukrajine, ako aj vzhľadom na prísnejšie podmienky financovania. Na príjmy v eurozóne majú nepriaznivý vplyv zhoršujúce sa obchodné podmienky, keďže dovozné ceny rastú rýchlejšie než vývozné ceny.

Trh práce sa v treťom štvrťroku vyvíjal naďalej pozitívne. Miera nezamestnanosti zostala v auguste na historicky nízkej úrovni 6,6 %. Zatiaľ čo krátkodobé ukazovatele poukazujú na pokračujúcu tvorbu nových pracovných miest v treťom štvrťroku, oslabovanie hospodárstva by mohlo viesť k o niečo vyššej nezamestnanosti v budúcnosti.

V záujme obmedzenia rizika zintenzívnenia inflačných tlakov by mali byť podporné rozpočtové opatrenia na ochranu ekonomiky pred vplyvom vysokých cien energií dočasné a zamerané na najzraniteľnejších. Tvorcovia politík by mali vytvárať stimuly na znižovanie spotreby energie a zvýšenie dodávok energií. Vlády by zároveň mali uplatňovať rozpočtovú politiku, ktorej súčasťou je záväzok postupne znižovať vysoký pomer dlhu verejnej správy. Štrukturálne opatrenia by sa mali zameriavať na zvyšovanie rastového potenciálu a ponukových kapacít eurozóny a na podporu jej odolnosti, čím by prispeli k zníženiu strednodobých cenových tlakov. K týmto cieľom vo významnej miere prispeje rýchla implementácia plánov investícií a štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU.

Inflácia

Inflácia v septembri v reakcii na ďalší rast všetkých zložiek stúpla na 9,9 %. Hlavným faktorom rastu celkovej inflácie bola naďalej inflácia cien energií dosahujúca 40,7 %, s čoraz väčším podielom cien plynu a elektriny. Znova vzrástla aj inflácia cien potravín – na 11,8 % – vzhľadom na zdraženie výroby potravín z dôvodu vysokých vstupných nákladov.

Hoci ponukové obmedzenia postupne odznievajú, ich oneskorený účinok sa na inflácii prejavuje i naďalej. V sektore služieb stále tlačí na rast cien účinok zadržiavaného dopytu, hoci v čoraz menšej miere. K stupňovaniu inflačných tlakov prispieva i znehodnocovanie eura.

Cenové tlaky sú evidentné v čoraz väčšom počte sektorov, čiastočne v dôsledku vplyvu vysokých nákladov na energie, ktorý sa rozširuje do všetkých odvetví hospodárstva. Ukazovatele základnej inflácie tak zostávajú na zvýšenej úrovni, pričom spomedzi nich inflácia bez energií a potravín v septembri znovu stúpla a dosiahla 4,8 %.

Silný trh práce a určité dobiehanie mzdovej úrovne v rámci kompenzácie vyššej inflácie zrejme podporia vyššie mzdy. Z aktuálnych mzdových údajov a nedávnych mzdových dohôd vyplýva, že mzdový rast sa už podľa všetkého zrýchľuje. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, hoci ďalšie revízie niektorých ukazovateľov nad úroveň cieľovej hladiny je naďalej potrebné monitorovať.

Hodnotenie rizík

Aktuálne údaje potvrdzujú, že riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú jednoznačne na strane pomalšieho rastu, predovšetkým v najbližšom horizonte. Naďalej významným rizikom je dlhé trvanie vojny na Ukrajine. Mohlo by dôjsť k ďalšiemu zhoršovaniu dôvery a prehlbovaniu ponukových obmedzení. Ceny energií a potravín by tiež mohli zostať dlhodobo vyššie, než sa očakáva. Hospodársky rast v eurozóne by mohlo dodatočne nepriaznivo ovplyvniť aj oslabovanie svetového hospodárstva.

Riziká týkajúce sa výhľadu vývoja inflácie sú najmä na strane rýchlejšieho rastu. Hlavným rizikom v krátkodobom horizonte je ďalší rast maloobchodných cien energií. V strednodobom horizonte môže inflácia súčasné očakávania prekročiť, ak dôjde k ďalšiemu zvyšovaniu cien energií a potravinových komodít a výraznejšiemu prenosu do spotrebiteľských cien, k trvalému zhoršeniu výrobných kapacít hospodárstva eurozóny, k trvalému nárastu inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo k vyššiemu než očakávanému mzdovému rastu. Pokles nákladov na energie a ďalšie oslabovanie dopytu by naopak cenové tlaky znížilo.

Finančné a menové podmienky

V reakcii na rast trhových úrokových mier dochádza k zvyšovaniu nákladov bánk na financovanie. Úvery sú drahšie i pre podniky a domácnosti. Objem bankových úverov poskytovaných podnikom je naďalej stabilný vzhľadom na potrebu financovať vysoké výrobné náklady a tvorbu zásob. Dopyt po investičných úveroch pritom naďalej klesal. Objem úverov poskytovaných domácnostiam sa zmierňuje, keďže došlo k sprísneniu úverových štandardov a poklesu dopytu po úveroch vzhľadom na rastúce úrokové miery a nízku spotrebiteľskú dôveru.

Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov došlo v treťom štvrťroku pri všetkých kategóriách úverov k sprísneniu úverových štandardov, keďže banky majú čoraz väčšie obavy zo zhoršovania výhľadu hospodárskeho vývoja a z rizík, ktorým ich klienti v súčasnom prostredí čelia. Banky počítajú s ďalším sprísňovaním úverových štandardov v poslednom štvrťroku.

Záver

Dnes sme sa rozhodli zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov, pričom očakávame, že v zvyšovaní sadzieb budeme pokračovať, aby sme zabezpečili včasný návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa. Týmto v poradí tretím významným zvýšením menovopolitických sadzieb výrazne znižujeme rozsah akomodácie menovej politiky. K prebiehajúcemu procesu normalizácie menovej politiky prispeje aj zmena podmienok cielených dlhodobejších refinančných operácií.

Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie. Všetky svoje nástroje sme pripravení v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého inflačného cieľa.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.