TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 18. decembra 2025

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Naše aktualizované hodnotenie opätovne potvrdzuje, že inflácia by sa mala v strednodobom horizonte ustáliť na úrovni nášho cieľa 2 %.

Podľa nových projekcií odborníkov Eurosystému má celková inflácia dosiahnuť v priemere 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026, 1,8 % v roku 2027 a 2,0 % v roku 2028. Inflácia bez energií a potravín má podľa projekcií dosahovať v priemere 2,4 % v roku 2025, 2,2 % v roku 2026, 1,9 % v roku 2027 a 2,0 % v roku 2028. Na rok 2026 bola inflácia upravená nahor, predovšetkým z dôvodu očakávaného pomalšieho poklesu inflácie cien služieb. Oproti projekciám zo septembra sa očakáva silnejší hospodársky rast, poháňaný najmä domácim dopytom. Projekcie hospodárskeho rastu boli upravené nahor na 1,4 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v roku 2027. V roku 2028 by mal rast zotrvať na úrovni 1,4 %.

Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na úrovni nášho cieľa 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Ekonomika odoláva. V treťom štvrťroku hospodárska produkcia vzrástla o 0,3 %, odrážajúc najmä vyššiu spotrebu a investičnú aktivitu. Zvýšil sa aj vývoz, k čomu vo významnej miere prispel chemický priemysel. V rámci sektorového členenia rastu mali dominantné postavenie služby, najmä v informačnom a komunikačnom sektore, zatiaľ čo aktivita v priemysle a stavebníctve naďalej stagnovala. Trend rastu poháňaného službami bude v krátkodobom horizonte zrejme pokračovať.

Ekonomika sa opiera o stabilný trh práce. Nezamestnanosť, v októbri na úrovni 6,4 %, je v blízkosti svojho historického minima, a zamestnanosť sa v treťom štvrťroku zvýšila o 0,2 %. Zároveň pokračuje ochladzovanie dopytu po pracovnej sile: miera voľných pracovných miest je na najnižšej úrovni od pandémie.

Podľa projekcií odborníkov Eurosystému má byť v nadchádzajúcich rokoch hlavnou hnacou silou rastu domáci dopyt. Reálne príjmy majú podľa všetkého ďalej rásť a stále vysoká miera úspor by sa mala postupne znižovať, čo podporí spotrebu. Ekonomike by mali v čoraz väčšej miere pomáhať podnikové investície a výrazné vládne výdavky na infraštruktúru a obranu. Tento a budúci rok však budú hospodársky rast v eurozóne pravdepodobne naďalej brzdiť náročné podmienky svetového obchodu.

Rada guvernérov v súčasnom geopolitickom prostredí zdôrazňuje naliehavú potrebu posilňovať eurozónu a jej ekonomiku. Vítame výzvu Európskej komisie, aby vlády jednotlivých krajín kládli dôraz na udržateľné verejné financie, strategické investície a prorastové štrukturálne reformy. Využitie plného potenciálu jednotného trhu má zásadný význam. Zároveň je nevyhnutné podporiť prehĺbenie integrácie kapitálových trhov dobudovaním únie úspor a investícií a bankovej únie, a to na základe ambiciózneho harmonogramu, a urýchlene prijať nariadenie o zavedení digitálneho eura.

Inflácia

Ročná miera inflácie sa od jari pohybuje v úzkom rozpätí a v novembri zostala na úrovni 2,1 %. Po väčšom poklese v októbri boli ceny energií o 0,5 % nižšie než pred rokom. Inflácia cien potravín predstavovala 2,4 %, po 2,5 % v októbri a 3,0 % v septembri. Inflácia bez cien energií a potravín zostala na nezmenenej úrovni 2,4 %, keďže inflácia cien tovarov a inflácia cien služieb sa vyvíjali opačnými smermi. Inflácia cien tovarov v novembri klesla na 0,5 %, z 0,6 % v októbri a 0,8 % v septembri. Inflácia cien služieb stúpla na 3,4 % v októbri a 3,5 % v novembri, v porovnaní s 3,2 % v septembri.

Ukazovatele základnej inflácie sa v posledných mesiacoch takmer nezmenili a sú naďalej v súlade s naším dvojpercentným strednodobým cieľom. Zatiaľ čo rast jednotkových ziskov sa v treťom štvrťroku nezmenil, jednotkové náklady práce rástli o niečo rýchlejšie než v druhom štvrťroku. Kompenzácie na zamestnanca rástli ročným tempom 4,0 %. Tento vývoj predstihuje septembrové projekcie odborníkov ECB, a je dôsledkom platieb nad rámec dojednaných miezd. Výhľadové ukazovatele vrátane mzdového monitora ECB a prieskumov mzdových očakávaní naznačujú, že rast miezd sa v nadchádzajúcich štvrťrokoch zmierni a ku koncu roka 2026 sa ustáli mierne pod 3 %.

V krátkodobom horizonte by mala inflácia klesať, najmä v dôsledku eliminácie predchádzajúceho rastu cien energií z výpočtu ročných mier. V rokoch 2026 a 2027 by mala byť podľa odborníkov Eurosystému v priemere nižšia ako 2 %, so zápornou infláciou cien energií počas väčšiny tohto obdobia a postupne klesajúcou infláciou bez cien energií. V roku 2028 by sa mala inflácia vzhľadom na výrazný nárast inflácie cien energií vrátiť na cieľovú úroveň, čiastočne v dôsledku proinflačného účinku systému EÚ na obchodovanie s emisiami 2, ktorý má byť najnovšie zavedený v roku 2028, čiže o rok neskôr, ako sa predpokladalo v septembrových projekciách. Inflácia bez cien energií sa má v posledných rokoch projektovaného obdobia ustáliť v blízkosti 2 %.

Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa stále pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Napriek uvoľňovaniu obchodného napätia by naďalej nestále medzinárodné prostredie mohlo narušiť dodávateľské reťazce, tlmiť vývoz a brzdiť spotrebu a investície. Zhoršenie nálady na svetovom finančnom trhu by mohlo vyvolať sprísnenie podmienok financovania, silnejšiu rizikovú averziu a pomalší rast. Geopolitické napätie, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavuje zásadný zdroj neistoty. Plánované výdavky na obranu a infraštruktúru spolu s reformami na zvýšenie produktivity by naopak mohli viesť k rýchlejšiemu než očakávanému hospodárskemu rastu. Zlepšenie dôvery by mohlo stimulovať súkromnú spotrebu.

Výhľad vývoja inflácie je vzhľadom na naďalej nestále medzinárodné prostredie stále neistejší než zvyčajne. Inflácia by mohla byť nižšia, ak by nárast amerických ciel viedol k zníženiu dopytu po vývoze z eurozóny a ak by krajiny s nadmernou kapacitou zvýšili vývoz do eurozóny. Väčší pokles inflácie, než sa očakáva, by mohlo zapríčiniť aj silnejšie euro. Nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch by mohol nepriaznivo ovplyvniť dopyt a tým zároveň znížiť infláciu. Inflácia by naopak mohla byť vyššia, ak by viac fragmentované svetové dodávateľské reťazce vyvolali rast dovozných cien, obmedzili dodávku kritických surovín a zintenzívnili kapacitné obmedzenia v ekonomike eurozóny. Pomalší ústup mzdových tlakov by mohol oddialiť pokles inflácie cien služieb. K zvýšeniu inflácie v strednodobom horizonte by mohol prispieť aj nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej a prírodnej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery sa od nášho posledného zasadania zvýšili. Po poklese v reakcii na znižovanie našich úrokových sadzieb počas minulého roka sú sadzby bankových úverov poskytovaných podnikom od leta celkovo stabilné. V októbri predstavovali 3,5 %, rovnako ako v septembri. Náklady na trhové dlhové financovanie dosiahli 3,4 %, tiež podobne ako v septembri. Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov sa opäť takmer nezmenila a v októbri dosahovala 3,3 %.

Objem bankových úverov poskytovaných podnikom sa v októbri medziročne zvýšil o 2,9 %, rovnako ako v septembri. Emisia podnikových dlhopisov vzrástla o 3,2 %, takisto celkovo bez zmeny. Aktivita v segmente hypotekárnych úverov zaznamenala nárast a po septembrových 2,6 % vzrástla o 2,8 %.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dôkladne posúdila vzájomný vzťah medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Banky v eurozóne sú odolné a opierajú sa o silné kapitálové a likviditné pozície, vysokú kvalitu aktív a stabilnú ziskovosť. Geopolitická neistota a možnosť náhleho preceňovania na svetových finančných trhoch však predstavujú riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne. Prvou obrannou líniou proti prehlbovaniu zraniteľnosti finančného sektora zostáva makroprudenciálna politika, ktorá zvyšuje odolnosť a zachováva makroprudenciálny manévrovací priestor.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.