Prehľad

Výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne je zatienený obchodným napätím a zvýšenou globálnou neistotou. V roku 2025 ako celku by tieto účinky mali byť čiastočne kompenzované vyššou než očakávanou hospodárskou aktivitou v prvom štvrťroku, ktorá zrejme do určitej miery odráža zintenzívnenie vývozu v očakávaní vyšších ciel. V strednodobom horizonte by hospodársku aktivitu mali podporovať nedávno oznámené nové rozpočtové opatrenia. Základný scenár projekcií vychádza z predpokladu, že americké clá na tovar EÚ, ktoré sa zvýšili na 10 %, zostanú v platnosti počas celého sledovaného obdobia. Spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnými politikami a nedávnym zhodnocovaním eura budú vyššie clá tlmiť vývoz z eurozóny, investičnú aktivitu a v menšej miere aj spotrebu. Na druhej strane by mali nové štátne investície do infraštruktúry a obrany, predovšetkým v Nemecku, od roku 2026 podporiť domáci dopyt v eurozóne. Celkovo naďalej pretrvávajú podmienky na zrýchľovanie rastu HDP eurozóny počas sledovaného obdobia. K postupnému oživeniu by mali prispievať predovšetkým rastúce reálne mzdy a zamestnanosť, menej reštriktívne podmienky financovania – najmä vzhľadom na nedávne menovopolitické rozhodnutia – a oživenie zahraničného dopytu v neskoršej časti sledovaného obdobia. Očakáva sa, že ročný priemerný rast reálneho HDP dosiahne 0,9 % v roku 2025, 1,1 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2025 zostáva výhľad rastu HDP na rok 2025 nezmenený, odrážajúc priaznivejšie než očakávané aktuálne údaje, ktoré by však mali byť vo veľkej miere vyvážené účinkami obchodného napätia a zhodnocovania výmenného kurzu eura. Obchodné napätie a silnejší výmenný kurz viedli k revízii projektovaného rastu v roku 2026 nadol, zatiaľ čo projekcia na rok 2027 zostáva nezmenená.^[1]

Celková inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) pravdepodobne v krátkodobom horizonte zostane pod úrovňou 2 %, no v strednodobom horizonte sa očakáva jej návrat na cieľovú úroveň. Inflácia by mala v priebehu roka 2025 klesať až na úroveň 1,4 % v prvom štvrťroku 2026. V roku 2027 by sa mala vrátiť na úroveň 2,0 %. Pokles celkovej inflácie v priebehu roka 2025 má byť čiastočne spôsobený zápornou infláciou cien energií v dôsledku nedávneho zníženia cien ropy a veľkoobchodných cien zemného plynu. Očakáva sa, že inflácia cien energií zostane záporná až do roku 2027, keď v kontexte nového systému obchodovania s emisiami (ETS2) nadobudnú účinnosť nové opatrenia na zmierňovanie klimatických zmien. Po dočasnom náraste v druhom štvrťroku 2025 by mala inflácia cien potravín v roku 2027 klesnúť na úroveň mierne nad 2 %. Inflácia HICP bez energií a potravín (HICPX) by mala pod vplyvom zložky služieb klesať, odrážajúc ústup účinkov oneskorených úprav cien niektorých položiek, zmierňovanie mzdových tlakov a premietanie nižších cien energií do cenového reťazca. S ústupom tlakov na kompenzáciu predchádzajúcich strát reálnych príjmov by malo naďalej dochádzať k spomaľovaniu mzdového rastu, čo by spolu s oživením rastu produktivity malo viesť k výrazne pomalšiemu rastu jednotkových nákladov práce. Vonkajšie cenové tlaky, ktoré sa odrážajú v dovozných cenách, by mali za predpokladu nezmenených colných politík EÚ zostať mierne, s určitými tlmiacimi účinkami silnejšieho eura a poklesu cien energetických komodít v posledných mesiacoch. V porovnaní s projekciami z marca 2025 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP na roky 2025 a 2026 upravený o 0,3 percentuálneho bodu nadol v dôsledku nižších predpokladaných cien energetických komodít a zhodnocovania eura, zatiaľ čo na rok 2027 zostáva nezmenený.

Na ilustráciu rizík spojených s colnou politikou Spojených štátov a súčasnou vysokou neistotou v súvislosti s výhľadom hospodárskeho vývoja eurozóny boli vypracované dva scenáre. Mierny scenár predpokladá zrušenie bilaterálnych ciel medzi Spojenými štátmi a EÚ (t. j. recipročné nulové clá) a rýchle zníženie neistoty obchodných politík na úroveň pred rokom 2018. Podľa tohto scenára by bol rast v rokoch 2025 až 2026 o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu rýchlejší než v základnom scenári, zatiaľ čo inflácia by bola v rokoch 2026 až 2027 nepatrne vyššia. Závažný scenár predpokladá ďalšie rozsiahle zvyšovanie amerických ciel (v súlade s oznámením tzv. recipročných ciel v Spojených štátoch), symetrické odvetné opatrenia zo strany EÚ a dlhodobo zvýšenú neistotu obchodných politík. Podľa tohto scenára by bol výhľad hospodárskeho rastu počas sledovaného obdobia podstatne slabší, zatiaľ čo inflácia by bola nižšia, najmä v neskoršej časti sledovaného obdobia. Obidva scenáre sú podrobne opísané v boxe 2.