TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 5. júna 2025

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Inflácia sa momentálne nachádza v blízkosti nášho strednodobého dvojpercentného cieľa. Podľa základného scenára najnovších projekcií odborníkov Eurosystému má celková inflácia podľa všetkého dosiahnuť v priemere 2,0 % v roku 2025, 1,6 % v roku 2026 a 2,0 % v roku 2027. Zníženie hodnôt v porovnaní s marcovými projekciami – o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2025 i 2026 – odráža predovšetkým nižšie predpokladané ceny energií a silnejšie euro. Inflácia bez energií a potravín má podľa odborníkov Eurosystému v priemere dosiahnuť 2,4 % v roku 2025 a 1,9 % v rokoch 2026 a 2027 – zhruba rovnako ako v marcových projekciách.

Rast reálneho HDP má podľa projekcií dosiahnuť v priemere 0,9 % v roku 2025, 1,1 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. Nezmenená projekcia hospodárskeho rastu na rok 2025 odráža oproti očakávaniam silnejší prvý štvrťrok v spojení so slabšími vyhliadkami na zvyšok roka. Hoci sa očakáva, že neistota spojená s obchodnými politikami bude predovšetkým v krátkodobom horizonte nepriaznivo vplývať na podnikovú investičnú aktivitu a vývoz, nárast štátnych investícií do obrany a infraštruktúry bude v strednodobom horizonte v čoraz väčšej miere podporovať hospodársky rast. Vyššie reálne príjmy a stabilné trhy práce umožnia domácnostiam zvýšiť spotrebu. I vďaka priaznivejším podmienkam financovania by tak ekonomika mala byť odolnejšia voči globálnym šokom.

V prostredí vysokej neistoty odborníci Eurosystému tiež posúdili určité mechanizmy, prostredníctvom ktorých by rôzne obchodné politiky mohli ovplyvniť hospodársky rast a infláciu, v alternatívnych ilustračných scenároch vývoja. Tieto scenáre budú zverejnené spolu s projekciami na našej internetovej stránke. Podľa analýzy týchto scenárov by ďalšia eskalácia obchodného napätia v nasledujúcich mesiacoch spôsobila pokles hospodárskeho rastu a inflácie pod úroveň základných projekcií. Ak by sa obchodné napätie naopak podarilo rozptýliť bez nepriaznivých následkov, tempo rastu a v menšej miere aj inflácie by základné projekcie prekročilo.

Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Mzdový rast je stále zvýšený, no naďalej sa zreteľne zmierňuje, pričom zisky čiastočne tlmia jeho vplyv na infláciu. Obavy z možného sprísnenia podmienok financovania v dôsledku zvýšenej neistoty a volatilnej reakcie trhu na obchodné napätie v apríli čiastočne ustúpili.

Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Predovšetkým za súčasných podmienok výnimočnej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne sa zameriam na analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu hospodárska produkcia v prvom štvrťroku 2025 vzrástla o 0,3 %. Nezamestnanosť, ktorá v apríli predstavovala 6,2 %, je na najnižšej úrovni od zavedenia eura a zamestnanosť sa v prvom štvrťroku tohto roka podľa rýchleho odhadu zvýšila o 0,3 %.

V súlade s projekciami našich odborníkov údaje z prieskumov celkovo poukazujú na slabšie vyhliadky v niektorých oblastiach v krátkodobom horizonte. Zatiaľ čo aktivita vo výrobnom sektore sa zvýšila, čiastočne vzhľadom na zintenzívnenie obchodnej výmeny v očakávaní vyšších ciel, vo viac na domáci trh orientovanom sektore služieb dochádza k spomaleniu. Očakáva sa, že vyššie clá a silnejšie euro podnikom sťažia vývoz, a že vysoká neistota bude brzdiť investičnú aktivitu.

Viaceré faktory však zároveň prispievajú k odolnosti ekonomiky a v strednodobom horizonte by mali podporovať hospodársky rast. Stabilný trh práce, rastúce reálne príjmy, dobrý stav bilancií súkromného sektora a priaznivejšie podmienky financovania, čiastočne vďaka doterajšiemu znižovaniu našich úrokových sadzieb, by mali spotrebiteľom a podnikom pomôcť vyrovnať sa s nepriaznivým vplyvom volatilného globálneho prostredia. Hospodársky rast by tiež mali podporiť nedávno oznámené opatrenia na zvýšenie investícií do obrany a infraštruktúry.

V súčasnom geopolitickom prostredí je ešte naliehavejšie zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť a odolnosť hospodárstva eurozóny prostredníctvom rozpočtových a štrukturálnych politík. Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie predstavuje akčný plán konkrétnych opatrení a jeho návrhy, vrátane návrhov na zjednodušenie procesov, by mali byť bezodkladne prijaté. Týka sa to aj dokončenia únie úspor a investícií, na základe jasného a ambiciózneho harmonogramu. Je tiež dôležité urýchlene vytvoriť legislatívny rámec, ktorý pripraví pôdu na potenciálne zavedenie digitálneho eura. Vlády jednotlivých krajín by mali zabezpečiť udržateľné verejné financie v súlade s rámcom správy hospodárskych záležitostí EÚ, pričom by mali prioritne presadzovať zásadné prorastové štrukturálne reformy a strategické investície.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa ročná inflácia v máji znížila z aprílových 2,2 % na 1,9 %. Inflácia cien energií zostala na úrovni -3,6 %. Inflácia cien potravín stúpla z minulomesačných 3,0 % na 3,3 %. Inflácia cien tovarov sa nezmenila a dosiahla 0,6 %, zatiaľ čo inflácia cien služieb klesla z aprílových 4,0 % na 3,2 %. Inflácia cien služieb v apríli vyskočila, najmä vzhľadom na výraznejší než očakávaný rast cien služieb cestovného ruchu v období veľkonočných sviatkov.

Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa udržateľne ustáli na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Z aktuálnych údajov o dojednaných mzdách a dostupných údajov o kompenzáciách na zamestnanca z jednotlivých krajín vyplýva postupné zmierňovanie nákladov práce. Mzdový monitor ECB poukazuje na ďalšie zmiernenie rastu dojednaných miezd v roku 2025, zatiaľ čo projekcie odborníkov Eurosystému počítajú so spomalením mzdového rastu v rokoch 2026 a 2027 pod úroveň 3 %. Hoci nižšie ceny energií a silnejšie euro vyvíjajú tlak na znižovanie inflácie v krátkodobom horizonte, očakáva sa jej návrat na cieľovú úroveň v roku 2027.

Krátkodobé inflačné očakávania spotrebiteľov sa v apríli mierne zvýšili, pravdepodobne v reakcii na správy o obchodnom napätí. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa však stále pohybuje v okolí 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Ďalšia eskalácia napätia vo svetovom obchode a súvisiace neistoty by mohli hospodársky rast v eurozóne spomaliť tým, že budú tlmiť vývoz a brzdiť investičnú aktivitu a spotrebu. Zhoršovanie nálady na finančnom trhu by mohlo vyvolať sprísnenie podmienok financovania, zvýšiť rizikovú averziu a znížiť ochotu podnikov a domácností k investíciám a spotrebe. Geopolitické napätie, ako je neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. Na druhej strane by rýchle vyriešenie obchodného a geopolitického napätia mohlo viesť k zlepšeniu nálady a podnietiť hospodársku aktivitu. Rast by podporilo aj ďalšie zvýšenie výdavkov na obranu a infraštruktúru spolu s reformami zameranými na zvyšovanie produktivity.

Výhľad vývoja inflácie v eurozóne je vzhľadom na nestále prostredie svetových obchodných politík viac neistý než zvyčajne. Klesajúce ceny energií a silnejšie euro by mohli vyvíjať dodatočný tlak na znižovanie inflácie. Tento vplyv by mohol byť ešte silnejší, ak by vyššie clá viedli k nižšiemu dopytu po vývoze z eurozóny a k presmerovaniu vývozu z krajín s nadmernou kapacitou do eurozóny. Obchodné napätie by mohlo mať za následok väčšiu volatilitu a rizikovú averziu na finančných trhoch, čo by nepriaznivo ovplyvnilo domáci dopyt a tým zároveň znížilo infláciu. Fragmentácia globálnych dodávateľských reťazcov by naopak mohla zapríčiniť nárast inflácie v dôsledku zvyšovania dovozných cien a zintenzívnenia kapacitných obmedzení v domácej ekonomike. K zvýšeniu inflácie v strednodobom horizonte by mohol prispieť aj nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.

Finančné a menové podmienky

Bezrizikové úrokové miery zostali od nášho posledného zasadania viac-menej nezmenené. V reakcii na pozitívnejšie správy o svetových obchodných politikách a zlepšenie globálneho rizikového sentimentu došlo k nárastu cien akcií a zúženiu spreadov podnikových dlhopisov.

Doterajšie znižovanie našich úrokových sadzieb sa naďalej premieta do znižovania ceny podnikových úverov. Priemerná úroková sadzba nových podnikových úverov sa v apríli znížila z marcových 3,9 % na 3,8 %. Náklady na trhové financovanie zostali nezmenené na úrovni 3,7 %. Tempo rastu bankových úverov sa naďalej postupne zrýchľovalo – z 2,4 % v marci na 2,6 % v apríli – zatiaľ čo emisia podnikových dlhopisov bola obmedzená. Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov zostala v apríli na úrovni 3,3 %, zatiaľ čo rast objemu hypotekárnych úverov sa zrýchlil na 1,9 %.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dôkladne posúdila vzájomný vzťah medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Banky v eurozóne sú naďalej odolné, no širšie riziká ohrozujúce finančnú stabilitu zostávajú zvýšené, predovšetkým z dôvodu mimoriadne neistých a volatilných svetových obchodných politík. Prvou obrannou líniou proti prehlbovaniu zraniteľnosti finančného sektora zostáva makroprudenciálna politika, ktorá zvyšuje odolnosť a zachováva makroprudenciálny manévrovací priestor.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Predovšetkým za súčasných podmienok výnimočnej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.